Okrem vody sa k základným limitujúcim faktorom produkcie v podmienkach Slovenska zaraďuje výživa rastlín. Kukurica patrí medzi plodiny, ktoré majú vysoké nároky na výživu, ale zároveň dodané živiny aj veľmi efektívne využívajú. Zabezpečenie vyrovnanej výživy počas vegetačného obdobia umožňuje dobre využiť vysoký úrodový potenciál kukurice.
Treba si uvedomiť, že rastliny nikdy neprijímajú živiny priamo z hnojív. Prijímajú živiny, ktoré sa z hnojív najprv do pôdy uvoľnia, resp. do pôdneho roztoku. S ohľadom na životné prostredie a zároveň aj ekonomickú situáciu je najlepšie periodicky analyzovať stav zásoby hlavných živín v pôde agrochemickým rozborom a postupovať podľa neho. Znalosti o vlastnostiach pozemku a dlhoročné skúsenosti pestovateľa s pestovaním kukurice sú neoceniteľné, nemali by však byť jediným zdrojom informácií pre stanovenie dávok hnojív. Tab.1: Priemerný odber základných živín na jednu tonu produktu v (kg)
| N | P | K | Ca | Mg | |
| Kukurica na zrno | 22-30 | 4,4-6,6 | 21-33 | 4,3-7,1 | 4,0-6,0 |
| Kukurica na siláž | 3,5-4,0 | 0,7-0,9 | 2,9-3,7 | 0,9-1,3 | 0,3-0,6 |
Základné makroprvky a ich funkcia
Význam dusíka pre kukuricu je kľúčový v správnom raste a vývine buniek, pletív a celého rastlinného organizmu. Zvyšuje príjem ostatných živín z dostupných zdrojov a cez kvalitu, kvantitu a dĺžku činnosti listového aparátu najviac ovplyvňuje formovanie parametrov finálnej úrody. V pôde sa nachádza v organickej forme v pozberových zvyškoch, humuse, v mikroorganizmoch. Z hľadiska výživy rastlín majú najväčší význam anorganický dusík vo forme aniónov NH4+ a NO3-.
Fosfor sa podieľa na podpore rastu a vývinu kvetných orgánov kukurice. Optimálna výživa fosforom sa prejaví na nasadení šúľkov, ich vývine a veľkosti. Koncentrácia fosforu v pôdnom roztoku býva väčšinou nízka. Navyše, v pôdnom profile je tento prvok len veľmi málo pohyblivý a je náchylný na nežiaducu imobilizáciu. Fosfor prijíma kukurica vo forme aniónov H2PO4- alebo HPO42-.
Obsah draslíka v rastline kolíše, súvisí s rastovou fázou a jeho lokalizáciou v organizme rastliny. Významne pôsobí na metabolizmus látok, podporuje syntézu sacharidov a škrobov, súvisí s rastom a delením buniek, spevňuje bunkové steny a touto cestou zvyšuje pevnosť stebla. Priaznivo ovplyvňuje schopnosť rastliny hospodáriť s vodou a znižuje citlivosť rastliny proti chladu, čo má význam hlavne na začiatku rastu a vývinu kukurice. Všeobecne platí, že starnutím rastlín obsah draslíka v sušine klesá. Prístupné formy draslíka sa v pôde nachádzajú v pôdnom roztoku alebo sú sorbované v pôdnych koloidoch.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
