Agrárna samospráva opakovane pripomína, že opatrenia na konsolidáciu verejných financií, ktoré začali platiť v tomto roku, majú negatívny vplyv na ekonomiku poľnohospodárskych podnikov. Ide napríklad o zrušenie takzvanej červenej nafty, či nezamedzenie možnosti výrazného zvýšenia dane z pozemkov. My sme sa pokúsili zistiť, do akej miery pristúpili obce v tomto roku k zvyšovaniu dane z pôdy a o koľko prídu roľníci kvôli zrušeniu červenej nafty.
MIROSLAV ŠTEFČEK, predseda, Poľnohospodárske družstvo Ludrová (okres Ružomberok):
„Naše družstvo hospodári v štyroch katastrálnych územiach, pričom v tomto roku sa nám zvýšila daň z pozemkov len v jednom z nich, a to o 15 percent. Ide asi o jednu tretinu z celkovo obhospodarovanej výmery, ktorá dosahuje 1 800 hektárov. Príslušná obecná samospráva pritom pristúpila k tomuto kroku bez toho, aby nás na to čo i len upozornili. Musím však povedať, že so všetkými samosprávami, v katastroch ktorých hospodárime, máme dobrú spoluprácu. Dokonca si dovolím povedať, že na slovenské pomery až výnimočne dobrú. To však nič nemení na mojom názore, že daň z pôdy, ktorá nás ročne vyjde na vyše 33-tisíc eur, považujem za nezmysel, ktorý by sa mal okamžite zrušiť. Veď v ktorom inom odvetví národného hospodárstva sa ešte platí daň zo základného výrobného prostriedku? Navyše, pri stanovení výšky tejto dane nejestvujú prakticky žiadne obmedzenia. A ak majú obce finančné problémy, tak prvé čo urobia, zvýšia dane. Pokiaľ ide o ďalšie náklady, asi o štvrtinu sa medziročne zvýšili ceny priemyslových hnojív. Cena nafty v období od novembra do začiatku apríla vzrástla asi o 0,13 eur na liter. Pri celkovej ročnej spotrebe nafty na úrovni 300-tisíc litrov to pre nás znamená zvýšené náklady o takmer 40-tisíc eur. Ak sa bude cena nafty aj naďalej zvyšovať, tak to bude, pravdaže, ešte viac.“
DARINA CHALMOVIANSKA, ekonómka, Poľnohospodárske družstvo Čereňany (okres Prievidza):
„My obhospodarujeme 720 hektárov poľnohospodárskej pôdy v dvoch katastrálnych územiach a v tomto roku nám obce daň z pozemkov nezvyšovali. Ročne pritom zaplatíme obciam okolo 13 500 eur. Obecné samosprávy nás síce nevolajú na rokovania o výške daní, ale snažia sa nám vychádzať v ústrety; napríklad aj tým, že dane nemusíme platiť naraz, ale v splátkach. Kým dane z pôdy nám teda v tomto roku výrobné náklady nezvýšia, o niektorých iných vstupoch sa to už nedá povedať. Cena elektrickej energie medziročne stúpla asi o desať percent, priemyslové hnojivá zhruba o 35 percent a v dôsledku zrušenia červenej nafty prídeme o 15-tisíc eur.“
JURAJ MAČAJ, súkromne hospodáriaci roľník, Kráľová pri Senci:
„My hospodárime až v desiatich katastrálnych územiach, na 1 600 hektároch poľnohospodárskej pôdy, a v tomto roku nám obce zvýšili daň z pozemkov len minimálne. V priemere pritom platíme daň asi 31,50 eur za hektár pôdy. Samosprávy síce s nami o výške daní nerokujú, ale keďže žijeme vedľa seba, snažíme sa spolu vychádzať. A myslím si, že sa nám to zatiaľ darí. Podľa mňa je však daň z pôdy absolútny nezmysel a jednoznačne by sa mala zrušiť. Na druhej strane by sa mali oveľa viac sprísniť podmienky pre záber poľnohospodárskej pôdy. Ide predsa o naše najväčšie a jedinečné prírodné bohatstvo, ktoré si musíme chrániť ako oko v hlave. U nás, žiaľ, pôdu skôr ničíme ako chránime a zveľaďujeme. V tomto smere štát absolútne zlyháva. Pokiaľ ide o červenú naftu, my sme tento inštitút v podstate ani nevyužívali, takže jej zrušenie nepocítime. Oveľa viac nás zasiahne zvýšenie cien priemyslových hnojív, ktoré medziročne vzrástli o 25 – 30 percent.“
ELENA KRAPKOVÁ, predsedníčka, Poľnohospodárske družstvo Trnava:
„Tohtoročný výmer dane sme z mestského úradu zatiaľ nedostali, ale pevne dúfam, že mesto nám daň z pôdy zvyšovať nebude, tak ako v ostatných štyroch - piatich rokoch. Boli by sme veľmi radi, keby nás aj v tomto – pre poľnohospodárov mimoriadne ťažkom období – mesto podržalo. Obhospodarujeme 1 270 hektárov pôdy a Trnave zaplatíme na dani ročne asi 10-tisíc eur. Aj ja, ako ostatní poľnohospodári, si však myslím, že daň z pôdy by sa platiť nemala. Čo sa týka zvyšovania cien vstupov, ceny chemických ochranných prostriedkov sa pohybujú zhruba na minuloročnej úrovni, a ceny priemyslových hnojív – keďže sme ich kupovali ešte začiatkom roku – sa tiež výrazne nezvýšili. V dôsledku zrušenia červenej nafty a nárastu cien ropy však zaplatíme v tomto roku za pohonné hmoty asi o 30-tisíc eur viac.“
JÁN ČERBA, predseda, Poľnohospodárske družstvo Želiezovce (okres Levice):
„My obhospodarujeme 2 100 hektárov pôdy v piatich katastrálnych územiach. V tomto roku nám obecné samosprávy daň z pozemkov nezvyšovali, pričom naposledy tak urobili pred štyrmi rokmi. Dane pritom platíme v štvrťročných splátkach. Ani my, samozrejme, nie sme spokojní s tým, že sa daň z pôdy platí. Veď to je, ako keby sústružník platil daň zo sústruhu... Čo sa týka rastu cien vstupov, priemyslové hnojivá zdraželi od decembra o 30 percent a chémia asi o tri percentá. V dôsledku zrušenia červenej nafty a nárastu cien ropy zaplatíme za naftu v tomto roku asi o 50-tisíc eur viac. Ak sa však udržia vlaňajšie ceny rastlinných komodít, tak by sme tento nárast cien vstupov mali zvládnuť. Bohužiaľ, na druhej strane treba povedať, že predchádzajúce roky sme vedeli prežiť len preto, lebo sme zrušili živočíšnu výrobu.“
