Medzi možné príčiny poškodenia šalátu partia niektoré hubové choroby, a to najmä pleseň šalátová a biela hniloba šalátu.
Pleseň šalátová postihuje najmä hlávkový šalát, ale aj čakanku, endíviu a veľa ďalších druhov okrasných rastlín z čeľade astrovitých. Vyskytuje sa tak v poľných podmienkach, ako aj v rýchliarňach, kde spôsobuje veľmi veľké škody. Na spodnej strane listov sa najprv objavuje biely povlak. Za teplého a vlhkého počasia sú príznaky viditeľné už na klíčnych listoch a prvých pravých listoch. Na hornej strane listov vznikajú nepekné jasnozelené, neskôr žltnúce škvrny. Napadnuté listy vädnú a schnú, vo vlhku hnijú. Na starších rastlinách choroba najprv napáda vonkajšie, neskôr vnútorné listy. Huba prezimuje v pôde vo forme oospór, ktoré na jar klíčia a spôsobujú prvé infekcie. Z prieduchov vyrastajú stromčekovito rozkonárené konídiové stopky nesúce konídie, ktoré vietor roznáša na veľké vzdialenosti. Tieto výtrusy klíčia iba v kvapke vody.
Bielu hnilobu šalátu spôsobujú dva druhy rodu Sclerotinia. Hlavným príznakom sú na koreňovom krčku vytvorené modré škvrny hojne pokryté bielym vatovitým povlakom. Škvrny rýchlo rastú a postupne obklopia celý obvod koreňového krčka. Neskôr bývajú napadnuté aj vonkajšie a potom aj vnútorné listy. Listy vädnú, klesajú na zem a hnijú, rastlina rýchlo hynie. Huba prezimuje v pôde v podobe sklerócií. Pri teplote 15 – 20 ºC a vyššej vzdušnej vlhkosti sa vytvárajú výtrusy. Počas vegetácie sa huba šíri časťami podhubia alebo skleróciami. Hubu podporuje vlhkosť prostredia a poranenia rastlín. Zdrojom infekcie môžu byť aj nesprávne ošetrené semená.
Základom ochrany je likvidácia všetkých pozberových zvyškov, zvlášť z chorých rastlín. Rýchliarne je potrebné častejšie vetrať, aby sa znížila vlhkosť vzduchu. Pôdu treba ešte pred sadením priesad dobre poliať a neskôr zalievanie obmedziť na nevyhnutné minimum. Choré rastliny treba pravidelne odstraňovať. Pôdu v skleníkoch a pareniskách je možné tepelne alebo chemicky dezinfikovať.
Na chemickú dezinfekciu je povolený prípravok Basamid s účinnou látkou dazomet, ktorý možno použiť maximálne raz za 3 roky na tom istom pozemku. Po jeho použití je potrebné vykonať tzv. žeruchový test na zistenie množstva rezíduí prípravku, ktoré môžu mať negatívny dopad na následne pestované plodiny.
Proti bielej hnilobe je možná dezinfekcia pôdy prípravkami Lalstop Contans WG a Contans WG s účinnou látkou Coniothyrium minitans formou postreku pred sejbou s následným zapravením do pôdy. Treba však upozorniť, že šalát patrí medzi citlivé plodiny voči uvedenému prípravku.
Počas vegetácie je možný proti bielej hnilobe postrek prípravkami Signum a Bopyrac WG (oba s účinnými látkami boscalid + pyraclostrobin), Dagonis (účinné látky difenoconazole + fluxapyroxad) a biologickými prípravkami Serenade Aso a v malospotrebiteľskom balení Protexio (oba s účinnou látkou Bacillus subtilis). Proti plesni šalátovej sú povolené postreky prípravkami Askon (účinné látky azoxystrobin + difenoconazole), Previcur energy (aj vo forme zálievky, účinné látky fosetyl + propamocarb), biologický prípravok Taegro (účinná látka Bacillus amyloliquefaciens), Zoxis (účinná látka azoxystrobin) a v malospotrebiteľskom balení iba vo forme zálievky Magnicur energy (účinné látky fosetyl + propamocarb). Upozorňujeme na dôsledné dodržiavanie všetkých pokynov uvedených na etiketách prípravkov, vrátane dodržania ochrannej doby pred zberom plodín.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
