Pleseň sivá spôsobuje škody na hrozne a aj vo víne. Choroba, označovaná aj ako botrytída, patrí k najnebezpečnejším medzi chorobami viniča.
Škody na hrozne spôsobuje často tým, že robí jeho hnilobu a vinohradníkom tak vznikajú straty na úrode. Hniloba hrozna vzniká, keď botrytída napadne hrozno a pomocou enzýmov prenikne do jeho pletiva. Býva to obyčajne v čase, keď sa v ňom vytvárajú cukry a dusíkaté látky.
Okrem bobúľ hrozna, môže pleseň sivá napadnúť aj jeho strapinu alebo výhonky viniča. V dôsledku tejto choroby tak môže vzniknúť ochrnutie strapiny. Výška škôd na hrozne pri plesni sivej býva diferencovaná podľa odrôd a priebehu počasia. Najviac sú postihnuté odrody, ktoré majú kompaktný strapec a bobule sú v ňom natlačené. Výška strát na úrode spôsobená poškodením hrozna plesňou môže dosiahnuť 30 % a viac z dosiahnutej úrody.
Sekundárna infekcia
Ďalšie škody na hrozne môžu vzniknúť tým, že pleseň sivá umožňuje sekundárnu infekciu inými hubami, ako sú napríklad Aspergillus, Cladosporium, Monilia, Penicillium, Sclerotinia, Sacharomyces alebo octové baktérie. Výsledkom tejto infekcie je potom zelená a kyslá hniloba. Škody na víne sa prejavujú predovšetkým v zníženom obsahu farebných látok v modrých odrodách, životne dôležitých látok pre kvasnice a vyššou produkciou laktázy. Problematické je napadnutie najmä modrých odrôd hrozna plesňou sivou, lebo ničí ich červené farbivo, a veľmi sa to prejavuje na znížení kvality vína. Enzým laktáza zas drasticky zvyšuje hnednutie vína. Nižší obsah látok pre kvasinky na hrozne spôsobený plesňou môže oslabiť priebeh kvasenia vína. Všetky tieto škody, ktoré vznikajú na kvalite vína, môžu pivniční majstri len čiastočne odstrániť, a v prevažných prípadoch sa nedajú odstrániť. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby sa do pivnice na spracovanie dostalo len dobre vyzreté hrozno a nepoškodené plesňou sivou.
Ochrana proti plesni
Na ochranu hrozna proti plesni sivej by sa mali preventívne využívať mnohé agrotechnické opatrenia, ktoré zhoršia podmienky pre rozvoj huby, ako je redukcia vlhkosti v zóne strapcov alebo posilňovanie obranyschopnosti viniča. Predovšetkým by malo byť vzdušné vedenie viniča, pravidelné vykonávanie zelených prác a odstraňovanie listov v zóne, jeden až dva listy na letorast. V súčasnosti možno proti plesni sivej použiť špecifické fungicídy. Prihliadať by sa pritom malo na ich ochrannú lehotu. Pri používaní fungicídov na začiatku zamäknutia bobúľ proti plesni sivej, by sa mali použiť také, ktoré majú krátku ochrannú lehotu a mohli sa do začiatku zberu odbúrať.
Medzi takéto fungicídy patria u nás: Teldor 500 EC (7 - 14 dní), Mythos 30 SC (21 dní), Quadris Max (21 dní). Z bio prípravkov je u nás registrovaný Trichomil v dávke 2 kg. ha-1. Z nových fungicídov, ktoré sa uvádzajú proti tejto chorobe tohto roku v ČR, je Granuflo. Používa sa proti plesni sivej, má výborný repelentný účinok proti ohryzu viniča zverou, ktorý sa vo vinohradoch z roka na rok rozrastá. V záujme vyššej kvality vína je dobré dopredu pred zberom tiež zostrihnúť napadnuté strapce. Pred samotným príjmom hrozna do pivnice treba vždy kontrolovať stupeň hniloby dovezenej produkcie. Vizuálne by ju mali posudzovať skúsené osoby. Zo spracovania hrozna je potrebné vyradiť hnilé hrozna.
Ochranu proti plesni sivej robíme nielen preto, aby sme zabránili stratám na úrode, ale aj kvôli tomu, aby nemohli vzniknúť škody na kvalite vína. Tohto roku vznikli predpoklady pre vznik infekcie plesňou sivou vo vinohradoch, lebo počas jeho kvitnutia boli bohaté zrážky. O samotnom priebehu choroby rozhodnú nakoniec zrážky pri dozrievaní hrozna. Ochranu proti plesni sivej preto treba ďalej vo vinohradoch cieľavedome vykonávať.
Ing. PETER DRÁČ
