Za posledných tridsať rokov prešla klíma na Slovensku a v strednej Európe významnými zmenami, ktoré sa prejavujú najmä v zvýšení priemernej teploty, posune ročných období a extrémnejších prejavoch počasia. Priemerná ročná teplota sa v regióne zvýšila o približne 1 až 1,5 °C. Tento nárast sa zdá byť zrýchľujúci, pričom najvýraznejšie otepľovanie nastalo počas letných mesiacov. Na Slovensku sa napríklad v 90. rokoch vyskytovali letné dni s teplotami nad 30 °C ojedinele, zatiaľ čo dnes sú tieto teploty počas leta bežné a počet tropických dní rastie.
Tu sú niektoré kľúčové štatistické údaje a trendy, ktoré poskytujú presnejší obraz.
Zvýšenie priemernej teploty, extrémy v počasí
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) uvádza, že priemerná ročná teplota na Slovensku sa od 80. rokov zvýšila približne o 1,2 °C. Najvýraznejšie sa toto oteplenie prejavuje v letných mesiacoch. Rok 2019 bol jeden z najteplejších rokov v histórii meraní na Slovensku s priemernou ročnou teplotou nad normálom o 1,8 °C (oproti dlhodobému priemeru 1901–2000). V Bratislave bolo napríklad v roku 2022 zaznamenaných viac ako 60 tropických dní (dni s teplotou nad 30 °C), čo je výrazne nad dlhodobým priemerom 20–30 dní za rok. SHMÚ zaznamenal nárast v počte horúcich vĺn a extrémnych horúčav. Horúce vlny trvajúce päť a viac dní sú dnes bežnejšie než pred 30 rokmi. Počet dní s extrémnymi zrážkami (nad 50 milimetrov za deň) sa zvýšil o viac ako 20 percent v porovnaní s 90. rokmi. Extrémne dažde, ktoré v minulosti prichádzali raz za niekoľko rokov, sú dnes častejšie a spôsobujú lokálne záplavy.
Zmeny v rozložení zrážok
Priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 600–800 mm, avšak zimné mesiace majú tendenciu byť suchšie a letá naopak čoraz vlhkejšie, najmä v podobe intenzívnych búrkových dažďov. Na juhu Slovenska sa znížilo množstvo letných zrážok, čo vedie k častejším suchám. Podľa údajov SHMÚ je počet dní s výskytom sucha dlhšieho ako 20 dní v niektorých oblastiach vyšší o 50 percent oproti obdobiu pred 30 rokmi.
Zníženie snehovej pokrývky
Priemerná hrúbka snehovej pokrývky sa na Slovensku znížila, najmä v nižších nadmorských výškach, kde sa dnes sneh drží kratšie a jeho vrstva je tenšia. Napríklad v Bratislave sa priemerný počet dní so snehovou pokrývkou znížil z 50 dní (pred 30 rokmi) na menej ako 30 dní v súčasnosti. V Tatrách a iných vysokohorských oblastiach sa znížila nielen hrúbka, ale aj trvanie snehovej pokrývky, čo má dosah na vodné zdroje.
Posun vegetačných období
Vegetačné obdobie, ktoré sa meria ako počet dní s priemernou dennou teplotou nad 5 °C, sa predĺžilo približne o 10–15 dní v porovnaní s obdobím pred 30 rokmi. Nástup jari sa posúva o približne 1 až 2 týždne skôr než pred 30 rokmi, čo je spôsobené vyššími teplotami a skôr topiacim sa snehom.
Zvýšená suchosť pôdy a dostupnosť vody
Kvôli vyšším letným teplotám a nižšiemu počtu zrážok sa v južných oblastiach Slovenska, ako sú Podunajská nížina a Východoslovenská nížina, výrazne zvýšila suchosť pôdy. SHMÚ uvádza, že v suchých obdobiach dosahuje pôdna vlhkosť kriticky nízke hodnoty, čo ohrozuje úrody plodín. Pokles zásob podzemných vôd, ktorý bol zaznamenaný v letných obdobiach, predstavuje problém pre poľnohospodárstvo aj priemyselné využitie vody.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.