Po obnove pasienkového lesa v Národnej prírodnej rezervácii Šúr vzrástla početnosť včiel viac ako trojnásobne. Ukázal to výskum Slovenskej akadémie vied (SAV). Agentúru TASR o tom informovala hovorkyňa akadémie Monika Tináková.
BRATISLAVA. Marek Semelbauer, zoológ SAV, v rámci vedenia študentskej práce skúmal spoločenstvá opeľovačov v lokalite pri Svätom Jure.
„Spolu s mojou študentkou Laurou Berákovou z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského sme v rokoch 2023 a 2024 pomocou nárazových pascí získali vzorku 676 jedincov včiel. Z nich až 547, teda viac ako 80 percent, pochádzalo z obnovenej časti pasienkového lesa,“ priblížil zoológ.
Obnovenú a aj neobnovenú časť Panónskeho hája vzorkovali rovnakým spôsobom, aby sa zabezpečila porovnateľnosť vzoriek. Obnovou pastvy sa početnosť voľne žijúcich včiel zvýšila viac ako trojnásobne.
„V roku 2017 došlo k unikátnej obnove pasienkového lesa na časti jeho pôvodnej výmery, bola odstránená časť náletových drevín a zaviedla sa pastva asi 25-členného stáda kráv. Na obnove pasienkového lesa spolupracoval BROZ - ochranárske združenie, mesto Svätý Jur, Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty a miestny hospodár Vladimír Pažitný. Ide o prvú obnovu pasienkového lesa na Slovensku,“ uviedol Marek Semelbauer.
Dodal, že pasienkové lesy sú pasienky, na ktorých sú solitérne stromy a kroviny, a teda nejde o pastvu v hospodárskom lese a ani v pralese. Takéto usporiadanie sa označuje ako silvopastorálny systém. Z pohľadu biodiverzity ide o mimoriadne cenné ekosystémy, tvrdí zoológ.
Vedci v súčasnosti upozorňujú na úbytok voľne žijúcich opeľovačov, ktoré sú významné pre rozmnožovanie divo rastúcich a aj kultúrnych rastlín. Výsledky výskumu ukazujú, že obnovou pasienkového lesa je možné významne zvýšiť početnosť voľne žijúcich včiel.
Odborník zo SAV pripomenul, že pasienkové lesy boli bežnou súčasťou kultúrnej krajiny už od stredoveku. Pasienkový les, v našich podmienkach nazývaný Panónsky háj, je v súčasnosti súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šúr. Oblasť sa vyznačuje výskytom mohutných starých dubov, pod ktorými sa v polovici 20. storočia pásli kravy.
S vyhlásením rezervácie v roku 1952 došlo k trvalejšej ochrane územia, ale zároveň aj k zákazu pastvy a k postupnému zarastaniu Panónskeho hája.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
