Maštaľný hnoj je zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat (výkaly a moč) s podstielkou (najčastejšie slama) a prípadne zvyškov krmiva po prekonaní rozkladných procesov rozličných stupňov.
Slama premiešaná s výkalmi ešte nie je kvalitným maštaľným hnojom. Stáva sa ním až po prekonaní špecifických rozkladných procesov. Proces zrenia maštaľného hnoja predstavuje chemicko-biologický proces, ktorý zahŕňa predovšetkým kvasenie, tlenie a hnitie, kedy sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a premieňajú na látky iného kvalitatívneho zloženia. Maštaľný hnoj predstavuje univerzálne, všestranné hospodárske hnojivo, ktoré napriek mnohým pozitívnym stránkam svojho pôsobenia, zostáva mnohokrát poľnohospodárskymi podnikmi nedocenený.
Účinok organických hnojív v porovnaní s priemyselnými hnojivami je oveľa všestrannejší. Sú nenahraditeľným článkom kolobehu živín v poľnohospodárstve. Kompenzujú jednostranné pôsobenie priemyselných hnojív a zvyšujú ich agrochemickú účinnosť. Hospodárske hnojivá udržujú pôdu v dobrej biologickej aktivite, zlepšujú jej hydrofyzikálne vlastnosti a úrodnosť. Význam a vplyv organických hnojív vzrastá s klesajúcou úrodnosťou pôdy.
Výška produkcie maštaľného hnoja a jeho kvalita (obsah sušiny, organických látok a živín) závisí predovšetkým od druhu a veku zvierat, spôsobu kŕmenia, množstva a akosti skrmovaných krmív, spôsobu ustajnenia, výroby a ošetrenia hnoja, a hlavne od množstva a kvality podstielky. Priemerné množstvá maštaľného hnoja, produkovaného jednotlivými kategóriami hovädzieho dobytka za rok sú: dojnica - 14,7 ton/kus, jalovica - 11,9 ton/kus, býk - 8,4 ton/kus.
Pri výrobe hnoja je cieľom získať čo najviac organickej hmoty s vysokým obsahom dusíka. Najväčšia intenzita rozkladu organických látok prebieha za prístupu vzduchu. Z hľadiska obmedzenia strát organickej hmoty, ale aj živín, hlavne dusíka, je preto dôležité obmedziť prístup vzduchu a celkový styk hnoja s prostredím.
Celý článok je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 36.
