K výraznému suchu prispel okrem vlny horúčav aj prevažný nedostatok atmosférických zrážok. Na väčšine územia Slovenska v júni 2025 nedosiahli mesačné úhrny zrážok viac ako 60 milimetrov. Aj tam, kde boli vyššie, bol ich územný rozsah veľmi obmedzený, lebo prevažne mali pôvod v búrkových lejakoch.
Takto to bolo napríklad v Nitre a v Starej Lesnej, kde v tohtoročnom júni spadlo 61 milimetrov (mm) zrážok, v Beluši a v Sabinove spadlo 62 mm, v Čadci 63 mm, v Podolínci, Prievidzi a v Rabči 64 mm, na Štrbskom Plese 65 mm, v Lieseku 66 mm, v Plavči 67 mm, na Donovaloch a vo Švedlári 68 mm, v Liptovskom Hrádku a v Liptovskej Ondrášovej 70 mm, v Brezne a v Podbanskom 72 mm, v Liptovskej Osade 74 mm, v Kremnických Baniach 76 mm, v Tatranskej Lomnici 80 mm, v Ružomberku 83 mm, v Tatranskej Polianke 84 mm, v Oravskom Podzámku 89 mm, na Chopku 99 mm, v Revúcej 121 mm, v Tatranskej Javorine 124 mm a na Lomnickom štíte spadlo 130 mm zrážok.
Na väčšine územia Slovenska dosiahli mesačné úhrny zrážok v tohtoročnom júni 20 až 60 mm. Ešte nižšie boli vo východných častiach Podunajskej nížiny, na juhu stredného Slovenska a na Východoslovenskej nížine, kde miestami nedosiahli ani 10 mm.
Tak to bolo napríklad v Dolných Plachtinciach, kde v tohtoročnom júni zaregistrovali iba 4 mm zrážok, v Rimavskej Sobote spadlo 7 mm, a v Bzovíku, Dudinciach, Michalovciach a v Štóse spadlo 8 mm zrážok.
Na všetkých týchto meteorologických staniciach boli v júni 2025 extrémne nízke mesačné úhrny zrážok, pričom v Dudinciach to bol najnižší mesačný úhrn zrážok v júni aspoň od roku 1971, v Bzovíku aspoň od roku 1961, v Štóse aspoň od roku 1931 a v Dolných Plachtinciach aspoň od roku 1901.
A v Michalovciach a v Rimavskej Sobote zaznamenali v prvom letnom mesiaci roku 2025 najnižší mesačný úhrn zrážok pre tento mesiac aspoň od roku 1881, čiže za posledných 145 rokov.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
