Priebeh tohto ročnej jarnej sezóny sa na viacerých lokalitách Slovenska vyznačuje významným nedostatkom vody. Prevládajúce sucho významne obmedzuje rast a produktivitu rastlín.
Aký dopad má sucho na poľné plodiny?
Akonáhle má rastlina k dispozícii málo prístupnej vody vzniká sucho, ktoré vyvoláva v rastlinách stres. Takáto situácia nastáva nielen v dôsledku vysychania pôdy, intenzívnej transpirácie, ale aj v studenej a mrznúcej pôde. Vznikajúci vodný deficit je v rastlinách výsledkom nerovnováhy medzi príjmom a výdajom vody rastlinou. V dôsledku jeho pôsobenia vzniká súbor fyziologických a metabolických reakcií, ktoré vedú z pravidla k nižšej fotosyntetickej aktivite, poklesu listovej plochy a rovnako aj k nižšiemu počtu odnoží, vetví a v neskoršom období sa znižuje počet zŕn (semien), čo má dopad na celkovú úrodu a biomasu poľných plodín.
Eliminácia dôsledkov sucha
V súčasnej dobe sa v dôsledku prehlbujúcich klimatických zmien stretávame s periódami sucha aj v oblastiach s relatívne dobrou zásobou vody. Tento stav je zapríčinený najmä nerovnomernými a nepravidelnými zrážkami, a tak musíme počítať s krátkodobým, resp. dlhodobým nedostatkom vody vo všetkých poľnohospodárskych regiónoch. Keďže nárast produkcie prostredníctvom zväčšovania pestovateľských plôch je takmer nemožný do popredia sa okrem zlepšovania produkčných schopností plodín dostáva aj zdokonalenie agronomických praktík a zefektívnenie pestovateľského manažmentu. V tomto kontexte predstavuje použitie prípravkov na báze morských rias jednu z možností stabilizovania úrod poľných plodín, ktoré sú limitované abiotickými stresmi, najmä suchom a vysokou teplotou.
Mechanizmus účinku morských rias
Reakcia rastlín na sucho sa spája s aktiváciou mnohých obranných mechanizmov. Medzi základné patrí uzatváranie prieduchov s čím súvisí aj pokles rýchlosti transpirácie. Dôležitou reakciou rastlín na vyvíjajúci sa vodný stres je aj akumulácia osmoticky aktívnych látok (prolín, betaín), ktoré znižujú osmoticky potenciál bunky, a tým udržujú v bunke vodu, ktorú rastlina prijala. Graf ukazuje, že zmeny obsahu prolínu sú značne závisle od stupňa sucha, okrem toho je zreteľné, že aplikácia morských rias prípravkom Alga 600 zvyšovala obsah prolínu v listoch pšenice v porovnaní s kontrolou a aj variantom ošetreným vodou. Najvyšší obsah prolínu bol zaznamenaný pri silnom deficite vody po aplikácii Alga 600, čo znamená, že rastliny ošetrené morskými riasami sú schopné udržať turgor buniek, rast a produkciu počas obdobia sucha. Mnohé vedecké práce deklarovali pozitívny efekt morských rias na tvorbu koreňového systému poľných plodín, pričom tento efekt morských rias potvrdzujú aj výsledky z farmárskej praxe (obr.). V suchých podmienkach predstavuje intenzívny rast koreňovej sústavy vlastnosť lepšej adaptácie na vodný stres. Extrakty morských rias, ktoré sú obsiahnuté v produktoch spoločnosti Agrobiosfer, s.r.o. poskytujú plodinám významné množstvo mikro a makro živín, okrem toho sú zdrojom prírodných fytohormónov a bioaktívnych látok. Tento komplex podporuje v rastlinách tvorbu chlorofylu, zvyšuje intenzitu fotosyntézy, čo stimuluje vegetatívny rast plodín.
Graf 1: Obsah prolínu (µg/g) v listoch pšenice počas pôsobenia sucha (mierne, stredné, silné sucho) meraný kalorimetricky pomocou kys. ninhydrínovej.
Vyššie úrody – rentabilnejšie pestovanie
Priaznivé pôsobenie morských rias na fyziologické procesy rastlín prináša pestovateľom benefit, ktorý sa prejaví na vyššej úrode a teda aj vyššej ziskovosti. V minulom pestovateľskom roku priniesla foliárna aplikácia morských rias pestovateľovi o 1 tonu vyššiu úrodu kukurice v porovnaní s neošetrenou parcelou, čo znamenalo čistý zisk 90 eur.
Graf: Porovnanie úrody kukurice v prevádzkových podmienkach po aplikácii Alga 600 (0,5 kg/ha) s neošetrenou variantou (Lokalita: Svätý Peter, Odroda: Thermo).
Obr.: Podpora rastu koreňovej sústavy po aplikácii biostimulácie Alga 600 (0,5 kg/ha) (vpravo).
Ing. Zuzana Balátová, PhD.
produktový manažér
Agrobiosfer, s.r.o.
