Tohtoročný Veľkonočný týždeň Zemplínčanom prial. Jar nabrala silu, ožili polia a kúdole prachu zvestovali, že poľnohospodári naplno využívali priazeň prírody na to, aby založili novú úrodu.
Na 46-hektárovom hone Pustine Poľnohospodárskeho družstva (PD) Poruba pod Vihorlatom (okres Michalovce) bolo na prelome Veľkonočného týždňa veľmi rušno. Traktor Massey Ferguson so silou 220 HP zdolával hektár za hektárom. Traktorista Pavol Tomko sial sóju odrody Baraka. Na poli nechýbali ani predseda družstva Milan Michalič a agronóm Eduard Čornej.
„Zatiaľ sme stihli zasiať 40 hektárov jarných miešaniek, 26 hektárov lucerny a 40 hektárov kukurice. Využívame dobré počasie a kvalitne pripravenú pôdu, aby nás nič neprekvapilo. Dôkladne vyberáme chotáre pre jednotlivé plodiny, aby sme pôdu príliš nezaťažovali. Snažíme sa dať pôde všetko čo potrebuje. Šetrenie na nesprávnom mieste, ako je zníženie počtu operácií pri príprave pôdy, by sa nám vrátilo ako bumerang. Pôdu nemožno oklamať, oklamali by sme sami seba. Naša technika spotrebuje ročne okolo 120-tisíc litrov nafty. Podľa nového cenníka za ňu zaplatíme o 34-tisíc eur viac ako vlani, ale ani to nie je dôvod na to, aby sme oklamali pôdu,“ hovorí Milan Michalič, predseda PD Poruba pod Vihorlatom.
Agronóm družstva Eduard Čornej má na starosti nielen hon Pustine, ale aj vzdialenejšie lány na ktorých krúžia traktory. Pripravujú pôdu pre sejbu ďalších plodín. Dozerá tiež na to, aby sejačky mali vždy načas pripravené osivo. Zároveň jedným okom dozerá, či všetko beží tak, aby nevznikli žiadne hluché minúty. Na obed odváža štyroch traktoristov na osobnom aute do družstevnej jedálne.
„Kuchárky nám varia na domáci spôsob. Počas posledného pôstneho týždňa to boli jedlá, ktoré posilnia, ale neoplývali mäsom. Chlapi v traktoroch si musia doplniť silu dobrou stravou. Boria sa však aj s prachom. Kabíny nových traktorov eliminujú prašnosť, ale nie celkom. To však už patrí k našej práci,“ hovorí Eduard Čornej.
Pri pohľade na rovný, perfektne pripravený hon pod sóju, upútajú každého pozorného diváka zelené remízky, ktoré ohraničujú jednotlivé hony. Na um prichádza myšlienka, že tie môžu byť ideálnym úkrytom pre zverinu. Predseda družstva Milan Michalič súhlasí, ale na túto tému rozpráva nerád.
„Pri tejto téme sa musím vrátiť pár mesiacov dozadu. Tohtoročná zima priala našim oziminám. Prezimovali veľmi dobre. Výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo, však tvorí 24 hektárov repky. Tento porast je celý zdevastovaný. Nie však v dôsledku zimy, ale zničila ho zver. Kým do neho v zime zalezie niekoľko jedincov, tak nenarobia veľkú škodu. Počas tejto zimy sme však v repke narátali až 70-kusové stádo jelenej zveri. Toto už je problém. Poľovníci z PZ Poľana sa k našim výčitkám stávajú mierne povedané chladne. Pravdu povediac, sme na to zvyknutí. Zároveň je to aj dôkaz, že v našich chotároch je zdravé životné prostredie s kvalitnou vegetáciou, ktoré praje zverine. Je dôkazom, že prírodu neničíme, ale zveľaďujeme ju. Na druhej strane, väčšiu škodu ako divá zver, robia na našich poliach práve poľovníci so svojim terénnymi vozidlami, ktorými križujú revír počas zimných poľovačiek. Takto spôsobená škoda ide len na naše tričko,“ dodáva na záver Milan Michalič.
Traktorista Pavol Tomko po vyprázdnení zásobníka sejačky mieri hneď k chlapom, ktorí mu bez zbytočného zdržania sypú novú dávku osiva sóje. Čas je v tomto prípade cennejší než akékoľvek peniaze.
„Nemôžeme si dovoliť ani minútu bez práce. Aprílové počasie je vrtkavé, to poznáme veľmi dobre. Radšej sa dnes pousilujeme, ako by sme mali niekoľko dni čakať po daždi na vhodnú dobu. Pôda je pripravená na sejbu a s ňou musíme byť pripravení aj my,“ hovorí Pavol Tomko.
ŠTEFAN VARŠANÍK
