K znovu objaveným „extenzívnym“ obilninám patrí pohánka obyčajná Fagopyrum esculentum Moench. Obilninou je preto, že poskytuje múku, znovu vyhľadávanou pre svoje cenné účinky na zdravie spotrebiteľa, a „extenzívnou“ preto, lebo na skutočne extenzívne podmienky reaguje citlivo. Ide o mnohorakým spôsobom využiteľnú potravinu, krmivo, krmovinu, ale tiež liečivú a medonosnú plodinu. Zaiste, všetkého veľa škodí, čo pri pohánke platí ako pre človeka tak aj pre zvieratá. Radi by sme zhrnuli agronomické poznatky o pestovaní tejto stále málo rozšírenej plodiny.
Úvodom snáď ešte toľko, že za pôvodnú domovinu pohánky sa považujú oblasti blízko Himalájí v Strednej Ázii, k nám sa dostala na sklonku stredoveku, či začiatkom novoveku, prípadne podľa pravdepodobnejšej verzie o niekoľko storočí skôr počas tatárskych nájazdov.
Charakteristika rastliny
Cudzoopelivá a fotoperiodicky indeterminantná pohánka obyčajná, podobne ako samoopelivá pohánka tatárska Fagopyrum tataricum (L.) Gaertn. (druh s vyšším obsahom rutínu, ale nižšou výživovou hodnotou, vyskytuje sa ako burina v porastoch p. obyčajnej), patrí do čeľade stavikrvovité. Z botanického hľadiska pohánka nie je obilninou, presnejším je teda označenie pseudo-obilnina. Pohánka obyčajná je 40 - 130 centimetrov nízka až stredne vysoká jednoročná rastlina so vzpriamenou, málo vetvenou až vetvenou byľou (p. tatárska je 30 - 100 centimetrov vysoká, viac vetvená); byľ je dutá, lysá, červenkastá až fialovo-bordová; listy srdcovité, na rube lesklé, fialovo-bordové, čepele zvyčajne rovnako dlhé ako široké (p. tatárska má čepele častejšie dlhšie ako široké, viac šípovité). Kvety sú dvojtvaré, v úžľabných súkvetiach, päťpočetné, okvetie je biele, ružovkasté až červenkasté (p. tatárska má kvety menšie, jednotvaré, neatraktívne pre hmyz, opelenie prebehne ešte v uzavretom kvete, okvetie je zelenkasté). Koreň vytvára kolovitý, mierne rozložitý, plytký. Plodom je trojhranná hnedá až hnedočierna nažka, hrany plodov sú po celej dĺžke hladké, celokrajné (p. tatárska má hrany plodov hlavne v spodnej polovici vrúbkované až nepravidelne zubovité).
Nenáročná na živiny
Pohánka je plodinou stredne ťažkých, hlinitých až piesočnato-hlinitých pôd, kde poskytuje úrodu nažiek 1,5 - 3 tony na hektár, resp. úrodu zelenej hmoty 10 - 12 ton na hektár. Môže sa pestovať aj na ľahších pôdach, hlinitopiesočnatých s úrodou nažiek 0,5 - 2 tony na hektár a zelenej hmoty 5 - 8 ton na hektár. I keď sú v suchších oblastiach úrodovo istejšie stredne ťažké až ťažké pôdy, pohánka nepatrí na extrémne ťažké tzv. minútové ílovité pôdy, ani na ľahké piesočnaté pôdy až viate piesky.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
