V historickom kontexte bol vidiek prioritou spoločenského vývoja, ktorá podmienila aj vznik miest. Rozhodujúcu úlohu v tomto smere zohrala schopnosť vidieka produkovať viac potravín ako bola jeho potreba a efektívne ich distribuovať spotrebiteľom. Následné sústreďovanie sa hospodárskeho a kultúrneho života do miest (urbanizácia) podmienilo vznik dvoch základných typov krajiny: mestskej (urbánnej) a vidieckej (rurálnej).
slovo odborníka
Ešte v nedávnej minulosti sa vidiek tradične spájal s poľnohospodárstvom, s lesníctvom a s rybárstvom. Prenikanie ekonomických koncepcií do humánnej a regionálnej geografie veľmi intenzívne posilňuje ponímanie vidieka ako vidieckej krajiny charakterizovanej neurbánnym krajinným prostredím, sociálno-kultúrnymi, demografickými, technologickými a environmentálnymi procesmi, ktoré ovplyvňujú predovšetkým spôsob života jej obyvateľov a charakter využitia krajinnej pokrývky.
Procesne môžeme v tejto súvislosti hovoriť aj o posune od odvetvového k priestorovému ponímaniu vidieka, ktorý vytvára trvalá práca človeka a prírody, a ktorý už nie je výhradne poľnohospodársky a lesnícky, ale zahŕňa viaceré ekonomické, sociálne a kultúrne atribúty.
Týmto vidiek nadobúda parametre dynamickej spoločenskej kategórie a stáva sa neoddeliteľnou súčasťou ekonomických teórií, predmetom skúmania regionálnej ekonómie a základom regionálnej politiky.
Vidiecka krajina
Počiatky ponímania vidieka ako vidieckej krajiny treba hľadať v zásadných reformách Európskej únie (EÚ) známych ako Jednotný európsky akt (Luxemburg, 1987), Zmluva o Európskej únii (Maastricht, 1993) a Amsterdamská zmluva (Amsterdam, 1999).
Za ich spoločné portfólio vo vzťahu k vidieckej krajine môžeme považovať profiláciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ a regionálnej politiky v rámci posunu od odvetvového prístupu k priestorovej orientácii (politika rozvoja vidieka, politika súdržnosti), posilnenie kompetencií EÚ (komunitárne politiky), dôraz na občanov a na práva jednotlivca a snaha o demokratizáciu inštitúcií EÚ.
Podľa rozhodnutia Rady (č.2006/144/ES) sa „vidieckosť“ krajiny meria prostredníctvom lokálnej a regionálnej úrovne teritoriálnych jednotiek. Uplatnenie pravidla Rady v rámci EÚ ukazuje, že viac ako 56 percent z jej obyvateľov žije vo vidieckych oblastiach, ktoré zároveň tvoria 91 percent z jej územia.
V súlade so smernicou Rady publikovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) informácie, podľa ktorých na Slovensku v roku 2012 trvalo bývalo vo vidieckych oblastiach 50,5 percenta obyvateľov, v prechodných oblastiach bývalo 38,3 percenta obyvateľov a v mestských oblastiach bývalo 11,2 percenta obyvateľov Slovenska. Z celkovej rozlohy Slovenskej republiky tvorili 59 percent prevažne vidiecke regióny, 36,8 percenta tvorili prechodné regióny a 4,2 percenta predstavovali mestské regióny.
Resumé OECD: Slovensko je najvidieckejšou krajinou EÚ, pričom podobné charakteristiky vykazuje iba Írsko.
Politika pre vidiek
Politika vidieckej krajiny ako komplexný rozvojový koncept obsahuje niektoré dimenzie a oblasti presahujúce rámec „klasickej“ regionálnej politiky a politiky rozvoja vidieka, a je ich nadstavbou.
Toto je aj báza profilácie politiky vidieckej krajiny, pričom podľa jej kréda kľúčom k rozvoju vidieckej krajiny je človek, jeho intelektuálne, sociálne a emocionálne schopnosti.
V tomto kontexte podstatnú úlohu v politike vidieckej krajiny a v jej správe zohráva možnosť intenzívneho spolurozhodovania občanov.
Túto preambulu rešpektujú aj metódy a stratégie rozvoja vidieckej krajiny, respektíve piliere politiky vidieckej krajiny; subsidiarita, interdisciplinarita, spolupráca, partnerstvo a rozmanitosť ako hodnota. Prehľad je na Schéme 1.
Schéma 1 - Piliere politiky vidieckej krajiny
Subsidiarita a dobrá správa | Politika vidieckej krajiny musí byť zrozumiteľná a transparentná. Kľúčovou úlohou regionálnych, národných a európskych autorít je nie iba vytvorenie dostatku zdrojov, ale adekvátneho priestoru pre uplatňovanie subsidiarity *). |
| Interdisciplinarita | Hospodárska, infraštruktúrna, environmentálna, kultúrno–sociálna ako aj ďalšie oblasti politiky musia spolu veľmi úzko pôsobiť, aby sme mohli hovoriť o primeranom rozvoji vidieckej krajiny. |
| Spolupráca | Spojenectvá a spolupráca medzi obcami sú nevyhnutnou stratégiou pre úspešný rozvoj vidieckej krajiny a taktiež sú predpokladom úspešnej synergie regionálnych rozvojových koncepcií. |
| Partnerstvá | Verejno-súkromné partnerstvá alebo spolupôsobenie verejného a súkromného sektora môžu veľmi pozitívne ovplyvniť dynamiku rozvoja vidieckej krajiny. |
| Rozmanitosť ako hodnota | Rozmanitosť vidieckej krajiny predstavuje veľké bohatstvo a hodnoty, ktoré majú osobité črty. Kľúčom k jej rozvoju sú človek a jeho intelektuálne, sociálne a emocionálne schopnosti. |
*) Kompetenčné pravidlo alebo pravidlo slobodnej iniciatívy s cieľom priblížiť vykonávanie právomocí čo najbližšie k občanom. V práve EÚ je zakotvené prostredníctvom Zmluvy o EÚ - Maastricht, 7. 2. 1992.
Kompatibilne s podmienkami a so špecifikami Slovenska môžeme politiku vidieckej krajiny súhrnne definovať prostredníctvom jej nástrojového portfólia, aktérov, rozvojových oblastí a synergie.
Nástrojové portfólio
Nástroje politiky vidieckej krajiny sú veľmi rôznorodé a v zásade pokrývajú celé spektrum problematiky. Ich klasifikácia vykazuje rozvojovú orientáciu, a podobne ako klasická regionálna politika obsahuje kategórie uvedené v Schéme 2.
Schéma 2 - Nástrojové portfólio politiky vidieckej krajiny
| Administratívne nástroje | Legislatíva, záväzné procedúry, postupy, organizačné normy. |
| Koncepčné nástroje | Stratégie, programy, plány, politické deklarácie, územnoplánovacie dokumenty, pozemkové úpravy. |
| Inštitucionálne nástroje | Inštitúcie, spolupráca, regionálny manažment. |
| Vecné nástroje | Infraštruktúra, poskytnutie priestoru, služieb, hmotné plnenie, poradenstvo. |
| Sociálno – psychologické nástroje | Vzdelávanie, komunikácia, motivácia. |
| Finančné nástroje | Systémy finančných podpôr, dotácie, granty. |
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
