Elektronizácia a digitalizácia sa premieta prakticky do všetkých oblastí súkromného, verejného aj profesionálneho života. Súčasnosť je plná nových pojmov ale aj objavných a často takmer netušených možností. Staršie generácie niekedy žasnú nad rozmanitosťou použitia, zatiaľ čo pre mladých je spojenie so svetom v každom okamihu priam „životne“ dôležité. Nechcem rozoberať názory na vplyv komunikačných sietí na ľudské vzťahy. Dôležité je nájsť hranicu na využitie tohto progresu na zodpovedné ciele.
Hnacím prvkom vývoja bola vždy snaha zmeniť aktuálny stav. V histórii išlo často o zväčšenie územia, získanie väčšieho počtu pracovných síl, prístup k dopravným cestám a podobne, čo smerovalo k rozvoju výroby a obchodu – teda k rozmnoženiu majetku. Predstavy mocných z minulosti sú platné doteraz. Dnešným slovníkom by sme to mohli prirovnať k expanzii kapitálu v globálnom svetovom trhu. Snaha o efektívnu výrobu ide rôznymi smermi. Od nízkeho ohodnotenia práce v niektorých častiach sveta až po náhradu ľudskej sily zavádzaním strojov vo vyspelejších krajinách. Nepripomína nám to históriu napr. pri prechode z manufaktúrnej výroby na továrenskú? Zmeny sa pochopiteľne dotýkali aj výroby potravín a k nej potrebných surovín. Zažili to aj naši predkovia na území dnešného Slovenska. Dnes uvedený vývoj, so všetkými dôsledkami, nazývame pojmom priemyselné, alebo technické revolúcie.
Podľa svetových štatistík v novembri 2022 populácia Zeme presiahla 8 miliárd ľudí a podľa prognóz FAO by nás v roku 2050 malo byť 9,6 miliárd. Ak zostaneme v poľnohospodárstve - týchto ľudí je potrebné nasýtiť.
Zostaňme ale v segmente poľnohospodárskej výroby. Aj tu pôsobí globálny trh, ktorý zasahuje aj naše slovenské podniky. Chceme bojovať s uhlíkovou stopou, obmedzením zaťaženia životného prostredia skleníkovými plynmi, kontamináciou pôdy, s úbytkom vody v krajine, s energetickou závislosťou a pod., ale súčasne musíme byť schopní udržať výrobu a odolávať tlaku trhu.
Dilema? Dôvod prečo sa zamýšľať nad zmenami môže byť ušľachtilý – mať vnútorné presvedčenie že treba ísť s poznatkami doby, že treba byť ohľaduplný k zachovaniu životného prostredia pre nás a naše deti... , ale aj pragmatický – byť úspešný, efektívny, konkurencieschopný.
Z pragmatického pohľadu nezostáva nič iné ako vykonávať len potrebné práce, v primeranom termíne a len v zodpovedajúcom rozsahu – v poľnej výrobe to znamená „na konkrétnom mieste“. Takúto úvahu majú denne na stole všetci manažéri poľnohospodárskej výroby. Aj na stránkach Roľníckych novín sa o nej často píše. Na pripomenutie – ide o zásady Presného poľnohospodárstva.
Ak by sme si zobrali príklad z priemyselnej výroby, tam sa tento postup nazýva „Štíhla výroba“, čo znamená nájsť a eliminovať všetky neprodukčné činnosti, ktoré sa považujú za plytvanie (materiál, čas, pracovné činnosti a nakoniec aj financie). S týmto postupom sú pochopiteľne úzko spojené vývoj a zavádzanie nových technológií, ktoré uvedené požiadavky napĺňajú. V automobilovom priemysle je lídrom na svetovom trhu Toyota Production System, kde začali metódy štíhlej výroby zavádzať po 2. svetovej vojne. Vo veľkom zjednodušení si takúto výrobu dnes môžeme predstaviť ako halu s robotizovanými pracoviskami. Čo bolo impulzom okrem relatívneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily? Jednoznačne spresnenie výrobných procesov, dodržiavanie pracovnej disciplíny, dokonalá evidencia vstupov a výstupov, podpora plánovacích procesov a neskôr, s nástupom Informačných a komunikačných technológií (IKT), je to pripravenosť na automatizované prepojenie pracovísk pri presune dát. Dnes sú metódy štíhlej výroby súčasťou výrobnej filozofie „Priemysel 4.0“ (Industry 4.0). Technológie IKT a digitalizácia postupne uľahčujú, alebo priamo nahrádzajú kontrolné a rozhodovacie procesy. Z tohto dôvodu začal pri nástupe komunikačných spojení (Internet, alebo Wi-Fi, Bluetooth a pod.) vývoj zariadení, ktoré umožňujú automatický zber údajov, ich spracovanie a bezprostredné poskytnutie analyzovaných výsledkov. V stručnosti ide o rozumnú aplikáciu zariadení, ktoré umožňujú vzájomné prepojenie a komunikáciu v rámci systému. Vývoj priniesol nové pojmy ako Internet vecí (IoT – Internet of Things), enormné množstvo sledovaných, archivovaných, distribuovaných a poskytovaných dát (BigData), ale aj pojmy ako Smart (inteligentný), Clever (chytrý, dômyselný) a podobne.
V dejinách ľudstva sa nachádzajú mnohé epochy či významné medzníky, ktoré výrazne charakterizujú svoju dobu. Prelomové zmeny história nazýva revolúciami. Ak si osvojíme pojem revolúcia vo význame „podstatná zmena či vznik novej kvality v určitom bode vývojového procesu“, potom sem možno zaradiť aj priemyselné revolúcie, resp. zásadné zmeny výrobných procesov spojené s nástupom strojov a nových technológií.
Ako na tento trend reaguje poľnohospodárska výroba?
Na prvý pohľad by sa zdalo, že predmet nášho záujmu (či už rastlinná, alebo živočíšna výroba) je diametrálne odlišný. Opak je pravdou. Príklady z oblasti spracovania surovín, netradičnej výroby najmä zeleniny alebo z výroby potravín sú toho jasným príkladom, no situácia v klasickej poľnej a živočíšnej výrobe má rovnaké napredovanie. Vývoj strojov a techniky na zabezpečenie poľnohospodárskych prác dosiahol v ostatných časoch prudký rast, ktorý sa bez výhrad vyrovná rozvoju priemyselnej výroby, ba v šírke a dynamike implementácie ju výrazne prevyšuje.
No a kde sa tu berie číslovka 4 ? Číslovky vyjadrujú časovú postupnosť a tak je to aj v tomto prípade. Priblížme si jednotlivé etapy. Pre predstavu si zoberme ako pomôcku vývoj poľnohospodárskych strojov a zariadení pre poľnú výrobu.
Prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
