Pestovanie zeleniny a ovocia bolo kedysi stabilnou súčasťou slovenského poľnohospodárstva. Okrem vysokej úrovni sebestačnosti sme dokázali aj exportovať. Dialo sa to nie až tak dávno, v čase, keď sme nepoznali akciovú cenovú politiku obchodných reťazcov, keď sto hektárov poľnohospodárskej pôdy dokázalo zabezpečiť príjem aj desiatim rodinám a verejná správa sa nemusela neustále vyhovárať na Brusel.
Význam dotačnej politiky dosiahol takú úroveň, že si len ťažko vieme predstaviť samostatné fungovanie a udržiavanie slovenského poľnohospodárstva bez podpôr a dotácií.
Od vstupu do EÚ každý deň slabší
Ak sa pozrieme na poľnohospodárstvo a v rámci neho na výrobu špeciálnych plodín, od vstupu do EÚ sa nám otvorili trhy, dovoz potravín dosahuje rekordy, presadili sa komerčné metódy moderných obchodných sietí a bez podpôr a dotácií poľnohospodárstvo nevie nájsť riešenia na tak dôležité problémy, akými sú domáca sebestačnosť, nedostatok pracovnej sily, nekonkurencieschopnosť k lacnejším dovozom a ďalšie aj novovznikajúce problémy.
Naša domáca sebestačnosť v produkcii zeleniny a ovocia nedosahuje ani 40 percent. Zeleninárstvo a ovocinárstvo prešlo v minulosti veľkou transformáciou, po ktorej sa vybralo cestou znižovania nákladov, aby sa udržal aký-taký zisk. Plochy, ktoré predtým poskytovali živobytie mnohým rodinám, sa tak zmenili a priniesli pestovanie plodín s maximálnou mechanizáciou a minimom manuálnej práce.
Poľnohospodári a podniky, ktoré zostali v takzvanom sektore špeciálnych plodín, zažívajú každý deň oslabovanie svojej konkurencieschopnosti. Žiaľ, pandémia toto všetko len prehĺbila a je takmer nemožné nájsť farmára, ktorý by nebol nejakým spôsobom negatívne dotknutý.
Z tohto hľadiska možno konštatovať, že v sektore sú veľmi žiadané štátne podpory, v ktorej Slovensko výrazne zaostáva za členskými štátmi EÚ. Nejde len o to, že pre PPA je náročné spracovať čerpanie prostriedkov z fondov EÚ, ale ide aj o to, že podmienky žiadostí a kritériá oprávnenosti dostatočne nereflektujú potreby slovenských poľnohospodárov. V súvislosti s podmienkami výziev neustále počúvame vysvetlenie, že Brusel takto nastavil podmienky. Toto tvrdenie je zo strany farmárov určite ťažké spochybniť. Chlebové odvetvie však od verejnej správy očakávalo, že bude schopná na profesionálnej báze stanoviť priority a zastupovať ich v Bruseli spôsobom, aby boli uplatniteľné na Slovensku.
Chyba nie je len vo výške podpôr, ale aj v systéme
V prípade efektívneho čerpania prostriedkov na technologický rozvoj špeciálnej rastlinnej výroby možno konštatovať, že nie sú nastavené na plánovateľnej báze. Kým v iných krajinách je v priebehu roka viacero termínov na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, na Slovensku je jeden termín.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
