V prvej polovici minulého storočia bolo Slovensko vnímané ako prevažne poľnohospodárska krajina. Po druhej svetovej vojne rozvojom priemyslu, sa Slovensko stáva vyspelou priemyselno-poľnohospodárskou krajinou. V súčasnosti u nás prevažuje priemysel, ktorý je vo väčšej miere v rukách zahraničných investorov.
Za posledných 25 rokov, z dôvodu nižšej štátnej podpory slovenského poľnohospodárstva, nižším priamym platbám zo strany EÚ a jej poľnohospodárskej politiky, ako aj vďaka globalizácii spoločnosti a otvorenému obchodu s poľnohospodárskymi komoditami, sa slovenské poľnohospodárstvo postupne dostáva do ústrania. Súčasne s tým aj pôda – základ poľnohospodárskej výroby (rastlinnej, živočíšnej), stratila na pôvodnej „pestovateľskej“ významnosti.
Pôda – predmetom biznisu
Zmena hodnôt spoločnosti spôsobuje, že poľnohospodárska pôda sa posunula do pozície okamžitého ekonomického zhodnotenia. Stáva sa predmetom biznisu zo strany investorov, developerov, ale aj majiteľov pôdy, ktorí nemajú vzťah k tomuto prírodnému fenoménu, tak významnému pre človeka a jeho existenciu. Pri záberoch pôdy sa nerešpektuje ba priam zabúda na význam a kvalitatívnu hodnotu pôdy vyplývajúcu z dlhodobého pôsobenia prírodných podmienok v danej oblasti. Zo strategického hľadiska, dobrá a kvalitná poľnohospodárska pôda, je dôležitá rezerva za účelom zabezpečenie potravinovej zložky pre súčasné a budúce generácie a taktiež predstavuje nezávislosť spoločnosti - krajiny.
Slovensko v roku 1936 malo evidovaných 2 760 000 ha poľnohospodárskej pôdy (0,79 ha/1 obyvateľa), z toho 1 769 000 ha ornej pôdy (0,50 ha/1 obyvateľa). V roku 1950 stúpla výmera poľnohospodárskej pôdy na 2 789 000 ha (0,81 ha/1 obyvateľa), ale na druhej strane klesla plocha ornej pôdy o 26 901 ha (0,50 ha na/1 obyvateľa). Začiatkom 50-tych rokov, podiel na postupnom znižovaní plôch poľnohospodárskej a ornej pôdy, mal nárast obyvateľstva Slovenska s čím súviseli zábery pôdy pre bytovú výstavbu, ale najmä budovanie vojnou zničenej krajiny a následne postupný rozvoj všetkých odvetví priemyslu.
Od roku 1990 zmenou vlastníckych, právnych a ekonomických podmienok v slovenskom poľnohospodárstve, pôda sa dostáva do polohy „obchodnej“ mimo rámca poľnohospodárskej výroby.
V roku 2013 bolo evidovaných 2 401 693 ha poľnohospodárskej pôdy (0,44 ha/1 obyvateľa) a z toho 1 413 129 ha ornej pôdy (0,26 ha/1 obyvateľa), tab. 1.
Plochy poľnohospodárskej a ornej pôdy a počet obyvateľov
na Slovensku v rokoch 1936 - 2013
Tabuľka č.1
|
Rok |
Poľnohospodárska pôda evidovaná (v ha) |
Orná pôda evidovaná (v ha) |
Prirodzený prírastok obyvateľstva (v ‰) |
|
1936 |
2 760 000 |
1 769 000 |
9,2 |
|
1950 |
2 789 000
|
1 731 000
|
17,4 |
|
1960 |
2 754 000
|
1 761 000
|
14,2 |
|
1970 |
2 631 000
|
1 690 000
|
8,4 |
|
1980 |
2 530 000
|
1 551 000
|
8,9 |
|
1990 |
2 453 000
|
1 509 500
|
4,8 |
|
2000 |
2 440 667
|
1 450 491
|
0,4 |
|
2010 |
2 414 291
|
1 416 633
|
1,3 |
|
2013 |
2 401 693
|
1 413 129
|
0,5 |
|
Rozdiel 1950 2013 |
- 387 307 |
- 317 871 |
|
Zdroj: Pôda: 25 let socialistického zemědelství, Feder. stat. úřad Praha, 1974; Štat. roč. SR 1998, 2002; Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR, 2010, 2013; Štat. roč. o pôdnom fonde v SR, 2014, Obyvateľstvo: Štat. roč. SR 1991, 2007, 2013
Oficiálna evidencia poľnohospodárskej a ornej pôdy sa postupom rokov menila. Od roku 2001 sa rozlišuje pôda evidovaná a pôda využiteľná. V prehľade týchto kategórii pôd (tab. 2) je „viditeľný“ rok 2004, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie a súčasne prijalo podmienky európskej poľnohospodárskej politiky.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
