Potravinári žiadajú spravodlivý, transparentný a efektívny zákon o odpadoch, preto jeho súčasné znenie žiadajú prehodnotiť a zmeniť. Uviedli to dnes na spoločnej tlačovej besede predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a Potravinárskej komory Slovenska (PKS). Platná novela zákona o odpadoch od 1. júla 2016 zaviedla tzv. systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
"Problémom slovenského systému je, že výrobca v skutočnosti nemá žiadny vplyv na výšku poplatkov, ktoré do systému platí. Náklady na prevádzku systému závisia jednak od zmlúv medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV) a obcami o financovaní separovaného zberu, jednak od zmlúv medzi obcami a zberovými spoločnosťami o prevádzke separovaného zberu," priblížil prezident PKS Daniel Poturnay. Tieto zmluvy sa podľa neho uzatvárajú bez dohľadu výrobcov, respektíve mimo systému verejného obstarávania.
Podľa predsedu SPPK Milana Semančíka medzi novelou najviac postihnutých výrobcov patria potravinárske podniky. "Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov bol zavedený bez diskusie s výrobcami a v rozpore so smernicou EÚ," poznamenal.
Potravinári považujú zavedený systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov za nespravodlivý, netransparentný a neefektívny. Nespravodlivý je preto, lebo znamená 5 až 10-násobné zvýšenie nákladov výrobcov na odpady z obalov. Celý systém podľa nich platia iba výrobcovia, pričom zberové spoločnosti, OZV, obce a občania sa iba "vezú".
Netransparentným je tým, že výrobcovia systém platia, ale nevidia do reálnych nákladov na prevádzku a nemajú možnosť výšku poplatkov ovplyvniť. Zmluvy v systéme sa uzatvárajú bez verejného obstarávania a na dlhé časové obdobie presahujúce funkčné obdobie toho-ktorého starostu alebo primátora.
Systém je podľa potravinárov zároveň neefektívny, lebo občan má separovaný zber zadarmo a nie je tak motivovaný kupovať výrobky v opakovane použiteľných obaloch. Nedôsledné triedenie odpadu tiež vyvoláva dodatočné náklady na dotrieďovanie, ktoré musia platiť výrobcovia.
Legislatívne prekážky podľa potravinárov bránia vytvoreniu konkurenčného prostredia medzi OZV. To za krátky čas viedlo k tomu, že dve najväčšie organizácie majú zazmluvnených až 90 % obcí. V dôsledku zle nastaveného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov prišlo podľa nich tiež ku skokovitému zvýšeniu nákladov výrobcov na obaly v niektorých prípadoch až na 10-násobok, a to v závislosti od druhu materiálu. Celkovo výrobcom potravín stúpli náklady na odpady z obalov medziročne zo 7 miliónov eur až na takmer 40 miliónov eur.
Potravinársky priemysel sa podľa Semančíka v súčasnosti nachádza v ťažkej situácii. Od roku 1989 klesol počet zamestnancov o 56 %, zo 65.000 na 28.300. Kontinuálne sa zvyšuje záporné saldo obchodnej bilancie s agropotravinárskymi komoditami, V roku 2016 dosiahlo úroveň takmer 1,3 miliardy, pričom medziročne sa zvýšilo o ďalších 200 miliónov eur. "Zároveň pokračuje trend znižovania podielu slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov, keď je na úrovni 39 %. Z uvedených dôvodov výrobcovia potravín nie sú schopní systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v terajšom nastavení financovať," podčiarkol šéf SPPK.
Potravinári preto žiadajú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby odstránilo nerovnosti zaťaženia v rámci rozšírenej zodpovednosti a potravinársky priemysel zapojilo do odbornej diskusie k pripravovanej aplikačnej novele zákona o odpadoch za účelom nastavenia transparentného, spravodlivého a efektívneho systému recyklácie a zhodnocovania odpadov z obalov.
"Vyjadrujeme presvedčenie, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR podporí potravinársky priemysel pri vyjednávaní v rámci novely zákona o odpadoch a prispeje tak nielen k vytvoreniu spravodlivého systému nakladania s prostriedkami výrobcov v oblasti odpadov, ale aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia v odvetví potravinárstva na Slovensku. Chceme požiadať predsedu vlády SR, aby bol rovnako nápomocný pri riešení tohto celospoločenského problému," dodali predstavitelia potravinárskych komôr.
(tasr)
