Podiel slovenských potravín vystavených na pultoch obchodných systémov v SR v súčasnosti dosahuje zhruba 40 percent. Na aké percento by sa dal reálne zvýšiť? Na túto a na ďalšie otázky odpovedá JANA VENHARTOVÁ, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.
„Keď Potravinárska komora Slovenska v roku 2011 prvýkrát uskutočnila prieskum vystavenia slovenských potravín na pultoch v maloobchode, podiel slovenských potravín vystavených na pultoch obchodných systémov dosahoval 50 percent. Odvtedy kontinuálne klesal až na hodnotu 37,2 percenta v roku 2017. Cielenými opatreniami, ktoré by boli zamerané na podporu potravinárskeho odvetvia, by sme sa mohli opäť dostať na 50 percent.“
Koľko času by na to bolo treba?
„Ak sa pozrieme na tempo rastu od roku 2017 do roku 2022, podiel 50 percent by sme mohli dosiahnuť v 10-ročnom horizonte. Je však potrebné si uvedomiť, že vplyv na rast v rokoch 2020 až 2022 mala aj mimoriadna situácia spojená s opatreniami počas pandémie COVID-19, najmä uzatvorenie hraníc a obmedzenia vývozu určitých komodít zo strany niektorých štátov.“
Čo okrem masívnej podpory potravinárskeho odvetvia zo strany štátu by na to bolo treba vykonať?
„Slovenskí potravinári nebudú konkurencieschopní pokiaľ bude existovať taká výrazná nerovnováha podpory spracovateľov v jednotlivých krajinách EÚ ako to vidíme teraz. Nemusíme ísť ďaleko; stačí sa pozrieť na úroveň podpory potravinárov v susednom Poľsku a v Maďarsku. Okrem toho sa musíme pozrieť aj na ostatné prekážky, najmä administratívneho charakteru, ktoré nám spôsobuje národná legislatíva a v prípade ktorých veľmi dlho čakáme na ich odstránenie. V neposlednom rade spomeniem aj celkové podnikateľské prostredie, výšku daňovo-odvodového zaťaženia, a vplyvy konsolidačných opatrení, ktoré zasahujú všetky články agropotravinárskej vertikály.
Slovensko je malá krajina a nie je problémom zásobovať ju potravinami z okolitých krajín. O to viac sa musíme snažiť o udržanie vlastnej výroby. V prípade opätovného uzatvorenia hraníc a prípadných kríz nemáme možnosť prikázať zahraničným podnikom, aby niečo doviezli na Slovensko, prípadne aby nám poskytli výrobky pri živelných pohromách. Po skončení pandémie opäť išla do úzadia téma potravinovej bezpečnosti štátu, čo nie je rozumné. Aj Európska komisia má medzi svojimi prioritami prípravu na prípadné krízy, avšak bude neskoro tieto veci riešiť keď už problém nastane.“
V ktorých odvetviach by sa naša sebestačnosť v potravinách dala zvýšiť citeľne a relatívne rýchlo?
„Dalo by sa to v tých odvetviach, v ktorých máme dostatočné spracovateľské kapacity a ktoré sú najväčšími potravinárskymi odvetviami - je to predovšetkým odvetvie spracovania mäsa, mliekarenské a pekárenské odvetvie. Zároveň sú to producenti potravín, ktoré kupujeme prakticky každodenne.“
Kde to môže trvať dlhšie a prečo?
„V určitých odvetviach už na Slovensku buď nemáme spracovateľské kapacity alebo ich je málo. Patrí medzi ne konzervárenské odvetvie, výroba olejov, ale na Slovensku nemáme ani výrobcov droždia či napríklad impulznej zmrzliny. Spracovanie ovocia a zeleniny súvisí s nízkou produkciou špecializovanej rastlinnej výroby na Slovensku. Výrazný pokles podielu jedlých olejov spôsobilo uzatvorenie najväčšieho výrobcu jedlých olejov na Slovensku. Pri výrobe ďalších druhov potravín hrá úlohu nielen prísnejšia národná legislatíva, ale aj skutočnosť, že pri niektorej výrobe ju obyvatelia jednoducho nechcú mať v blízkosti ich obydlí.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
