Výrazný prepad živočíšnej výroby, ktorého sme v posledných viac než dvadsiatich rokoch svedkami, má ďalekosiahle dôsledky nielen na agrárne odvetvie, ale aj celé národné hospodárstvo. Na tento veľmi nepriaznivý stav dlhodobo upozorňujú viacerí odborníci, no zatiaľ prakticky bezvýsledne. Dlhodobo sa k tejto téme vyjadrujú i výrobcovia krmív, pričom pred časom predstavili aj návrh opatrení na revitalizáciu živočíšnej výroby. Na to, akú odozvu mal tento návrh u kompetentných, sme sa opýtali MARIANA UHRÍKA, predsedu Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.
Na začiatku minulého roku ste predstavili národný program zabezpečenia potravinovej sebestačnosti SR v živočíšnych komoditách. Nakoľko sa myšlienky a námety v ňom obsiahnuté podarilo realizovať v praxi? Zlepšila sa za ten čas situácia v tomto odvetví, alebo naopak, zhoršila?
„Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností už dlhodobo upozorňuje na zlý stav v živočíšnej výrobe. Po roku 1990 došlo v tomto odvetví k obrovskému poklesu prakticky vo všetkých ukazovateľoch. Len pre ilustráciu uvediem, že stavy hovädzieho dobytka sa znížili o 70%, ošípaných o necelých 74%, z toho prasníc takmer o 80%. O niečo lepšie je na tom hydina, ale aj v tomto prípade došlo k poklesu stavov o 30%. Nádej, že sa tento pokles zastaví po našom vstupe do EÚ, bola falošná. Práve naopak, pokles bol ešte razantnejší.
Približne v rozsahu zníženia stavov zvierat klesla aj výroba kŕmnych zmesí. A výsledok je alarmujúci. Dramaticky sa znížili výkony a ekonomické ukazovatele a dlhodobo zaznamenávame pasívne saldo zahraničného obchodu. Investície vložené do modernizácie fariem a spracovateľských kapacít vyšli navnivoč. A hlavne, stali sme sa krajinou, ktorá je závislá od dovozu základných potravín. Jednoducho povedané, tento štát nedokáže z domácich zdrojov nakŕmiť svojich obyvateľov. Narušila sa stála a historická axióma, ktorá hovorí, že potravinová bezpečnosť a sebestačnosť je prvoradou úlohou štátu.
To boli hlavné príčiny a dôvody na dôrazný apel, aby sme sa vrátili z cesty, ktorá vedie Slovensko do určitého poručníctva a závislosti, a to v čase, kedy nemusí byť vo svete všetko v poriadku.
Základnou filozofiou nášho konceptu je zabezpečenie sebestačnosti krajiny základnými potravinami živočíšneho pôvodu. Vychádzali sme pritom z empirických čísiel, a to spotreby základných potravín živočíšneho pôvodu podľa odporúčaní, ktoré sú uvedené ako hlavné kritériá zdravej výživy. Toto riešenie má množstvo výstupov a efektov. Nielen ekonomických, ale aj sociálnych.
S týmto konceptom sme pred voľbami na jar 2012 oslovili všetky relevantné politické strany, vedecké inštitúcie, samosprávne organizácie a štátnu exekutívu. Až na niekoľko výnimiek, keď sme dostali odpoveď na našu výzvu, nestalo sa prakticky nič. V praxi sa situácia podstatne nezmenila, v niektorých odvetviach sa skôr zhoršila. Sme však realisti a sme si vedomí, že dlhoročný pokles nemožno zastaviť a zvrátiť okamžite. A to aj preto, lebo opatrenia, ktoré je podľa nás nutné vykonať, musia byť komplexné, prierezové v celej štruktúre národného hospodárstva, aby boli nezvratné, s dlhodobou a stabilnou perspektívou podnikania v tejto oblasti.“
Celý rozhovor nájdete v 32. čísle Roľníckych novín.
