Rozpočet programu potravinovej pomoci chudobným bude v budúcom roku nižší o tri štvrtiny. Namiesto sumy 500 miliónov eur, ktoré na tento účel navrhovala vyčleniť Európska komisia, poputuje na pomoc chudobným len 113 miliónov eur. Pomoc prostredníctvom tohto programu pritom využíva zhruba osemnásť miliónov najchudobnejších obyvateľov Európskej únie.
„Niekedy s ťažkosťami prežívame do konca mesiaca, takže trocha mlieka, trocha ragú a trocha jogurtu – to deťom vždy urobí radosť, a vďaka tomu môžeme ísť ďalej,“ povedal pre agentúru Reuters pán René Waltener, ktorý živí štyri deti. Program potravinovej pomoci predstavuje pre európske charitatívne organizácie jeden z hlavných zdrojov. Napríklad Európska federácia potravinových bánk získala vlani takýmto spôsobom 51 percent potravín.
Potravinová pomoc chudobným sa v súčasnosti hradí z rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom jej odporcovia argumentujú, že je nelogické, aby boli z tejto zložky financované veci spadajúce pod sociálnu oblasť.
Celý program, ktorého cieľom je zaistenie dostatku potravín pre najchudobnejších obyvateľov únie, funguje od roku 1987. Pôvodne bol postavený na princípe vydávania poľnohospodárskych produktov z intervenčných verejných zásob členským krajinám, ktoré potraviny distribuovali svojim obyvateľom. Postupom času sa ale efektivita agrárnej produkcie v Európskej únie zvýšila, takže množstvo prebytkov je čoraz nižšie, a potraviny sa v rámci programu v čoraz väčšej miere kupujú na voľnom trhu.
Viacero krajín preto program už dlhšiu dobu kritizuje argumentujúc tým, že sa výrazne odchýlil od svojho pôvodného účelu – užitočne využiť prebytky poľnohospodárov – takže v súčasnej podobe sa z prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky financuje de facto sociálna pomoc. Tá navyše v rámci Európskej únie spadá do právomoci a zodpovednosti jednotlivých členských krajín. Najväčšími príjemcami programu sú v súčasnosti francúzski roľníci, takže Nemecko tvrdí, že v skutočnosti ide o skryté agrárne dotácie, ktoré už ďalej odmieta platiť.
Výsledkom minulotýždňových rokovaní je to, že šesť členských štátov zablokovalo obnovenie potravinovej pomoci s rozpočtom vo výške 500 miliónov eur, a s platnosťou od 1. januára 2012 obmedzilo výdaje o tri štvrtiny, na 113 miliónov eur.
„Británia, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Holandsko a Švédsko predviedli namiesto európskej solidarity číre sebectvo,“ vyhlásil Dacian Ciolos, eurokomisár pre poľnohospodárstvo. Ako ďalej uviedol, zo situácie okolo financovania fondu je konšternovaný.
Podobný názor vyjadril aj Marek Sawicki, poľský minister poľnohospodárstva: „Keď dokážeme byť solidárni s bankami, musíme urobiť to isté s ľuďmi, ktorí to potrebujú,“ zhrnul.
Zástancovia programu okrem toho pripomínajú, že škrty prichádzajú v čase zvyšujúcej sa nezamestnanosti a rastúcich cien potravín: „Považujem za neakceptovateľné, že Európa sa uprostred ekonomickej a sociálnej krízy rozhodne škrtnúť fondy na pomoc ľuďom v núdzi. Nedáva to zmysel a nie je to fér,“ uviedol pre agentúru Reuters pán Bruno Le Maire, francúzsky minister poľnohospodárstva.
Členovia blokačnej menšiny, ktorá škrty presadila, argumentujú, že nie sú proti pomoci ako takej, ale prekáža im najmä nevhodná forma. „Nie je to tak, že by sme nechceli pomôcť chudobným, ale toto je sociálna politika, nie poľnohospodárstvo,“ uviedol jeden z diplomatov pre portál EU Observer.
„Nechceme prevádzkovať sociálnu politiku na úrovni EÚ,“ pripomenula nemecká ministerka poľnohospodárstva Ilse Aignerová. Sociálne otázky sa totiž v Európskej únii riešia na národnej úrovni. „Pomoc chudobným je dôležitá, ale je povinnosťou štátneho rozpočtu členských štátov, a nie únie,“ zhrnula.
Milena Vicenová, veľvyslankyňa Českej republiky pri EÚ, pripomenula, že systém neberie do úvahy rozdielne vnímanie chudoby v jednotlivých členských štátoch: „Nemáme spoločné vysvetlenie toho, čo skutočne 'chudobná osoba' je alebo čo to znamená. Všetky národné projekty sa od seba trochu líšia,“ uviedla.
„Česká republika chce, aby bola jednotlivým štátom ponechaná právomoc rozhodnúť, kto je chudobný a kto pomoc potrebuje,“ opísal českú pozíciu Petr Bendl, minister poľnohospodárstva ČR.
Česká republika z programu čerpá minimum peňazí, zhruba 120-tisíc eur ročne, čo je hneď po Luxembursku druhá najmenšia čiastka. Česi totiž v rámci programu považujú za chudobných len bezdomovcov, zatiaľ čo iné krajiny, najmä Francúzsko a Taliansko, na to používajú voľnejšie definície. Uvedené dve krajiny z fondu ročne čerpajú 70 až 100 miliónov eur.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
