Nový šéf FAO, Brazílčan José Graziano da Silva, sa po svojom nedávnom nástupe do funkcie nechal počuť, že globálny trend zlacňovania potravín, ktorý sa začal v polovici minulého roku, by mal pokračovať aj v roku nastávajúcom.
Na druhej strane ale pripomenul, že v dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej recesie pribudne vo svete viac nezamestnaných a tým aj hladujúcich. Podľa šéfa FAO bude teda treba hľadať nové spôsoby, ako pomôcť ľuďom trpiacim hladom, ktorých počet sa odhaduje zhruba na jednu miliardu. Ako tento paradox, keď na jednej strane miliarda ľudí trpí hladom a na strane druhej ekonomicky vyspelé krajiny nevedia, čo robiť s prebytkami potravín, vníma Mária Kadlečíková, ktorá ešte donedávna pôsobila v štruktúrach FAO?
Nemajú záujem?
„Keby mal svet úprimný záujem vyriešiť tento problém, hlad by už neexistoval Jeho podstata, ktorú niektorí ľudia nazývajú aj hanbou ľudstva, má politické a morálne príčiny. Koncom 80-tych rokov sa politici ekonomicky najvyspelejších krajín rozhodli, že poľnohospodárske rozvojové programy nahradia imaginárnejšou politickou agendou, ktorá postráda konkrétne výstupy, ale aj konkrétnych prijímateľov. Jednoducho, otázku tejto základnej ľudskej potreby nepovažujú za prioritu. Zároveň sa uprednostňujú investície do zbrojenia, keď sa ročne nakúpia zbrane v hodnote 1200 miliárd dolárov a potom tie isté krajiny prichádzajú s náručou potravinovej pomoci na miesta vojnových konfliktov, a to už je aj problém morálny. Ako ináč nazvať napríklad skutočnosť, keď sa v jednej nemenovanej krajine do odpadkových košov ročne vyhodia potraviny v hodnote 100 miliárd USD?“
Len ťažko sa potom podľa M. Kadlečíkovej dá miliarde ľudí postihnutých hladom vysvetliť, prečo sa práve na ich základné ľudské práva nenájde ročne 30 miliárd USD, ktoré by boli určené na investície do poľnohospodárstva. „Ak by sa táto suma našla, hlad vo svete by aj pri rastúcej populácii rozvojových krajín bol do roku 2022 vyriešený. Okrem toho, aj medzinárodné organizácie, zaoberajúce sa potravinovou bezpečnosťou, by mali uprednostňovať investičné projekty pred projektmi technickej pomoci a menej sa zoberať reformami svojej administratívy,“ dodáva.
Zmena klímy
Neustále rastúci počet obyvateľov našej planéty, ale aj zvyšujúca sa životná úroveň, povedú v budúcnosti k tomu, že spotreba potravín bude rásť. Pritom zmena klímy zhorší podmienky pre poľnohospodársku činnosť i pre život ako taký. Aké sú teda možné scenáre ďalšieho vývoja?
„Podľa realistického scenára dokáže svet uživiť 9,1 miliardy ľudí. Ba má i naviac, pri udržateľnom využití všetkých prírodných zdrojov môže naša Zem poskytnúť potravu pre 12 miliárd ľudí. Zatiaľ však uvažujme len o populácii v roku 2050, pre ktorú treba zvýšiť poľnohospodársku produkciu o 70 percent oproti súčasnosti. To by sa malo dosiahnuť zapojením viac ako 300 miliónov hektárov pôdy do poľnohospodárskych výroby. V tomto smere má svet veľké rezervy – veď len v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane sa nachádza 21 miliónov hektárov pôdy, ktorá bola transformáciou agrárneho odvetvia vyradená z výroby. Dôležitú úlohu majú zohrať aj investície do poľnohospodárstva a výskumu; vzdelávania, poradenstva, ale aj do šľachtenia rastlín a plemenitby hospodárskych zvierat; ako aj investíciami do vidieckej infraštruktúry a skladového hospodárstva,“ hovorí M. Kadlečíková.
Potravinová bezpečnosť
Zároveň pripomína, že klimatické zmeny v najväčšej miere postihnú rozvojové krajiny, hoci sa najmenej podieľajú na tvorbe emisií. Práve v týchto súvislostiach FAO prichádza s metodikami rozpracovanými pre všetky regióny, ktorých podstata spočíva v tom, že krajiny postihnuté klimatickými zmenami sa im majú prispôsobiť. Ide najmä o budovanie závlahových systémov, čistenie korýt riek a vodných plôch, všade, kde je to len trochu možné, pristúpiť k zalesňovaniu, k posunutiu agrotechnických termínov a k šetrnému obrábaniu pôdy.
„Dobrou správou pre Slovensko je, že sa nachádzame na okraji pásma klimatickej zmeny postupujúcej z juhu na sever. Vo vzťahu k svetovej potravinovej bezpečnosti môžeme byť teda optimisti. Svet sa dokáže uživiť aj v roku 2050, ale musí pochopiť, že potraviny sú strategickou komoditou a musia sa stať prioritnou agendou politikov,“ pripomína Mária Kadlečíková.
