Napriek tomu, že je už prakticky po žatve, obchody s potravinárskym obilím sa príliš nehýbu. V dôsledku toho sa momentálne len veľmi ťažko odhaduje aj vývoj cien. Väčšina odborníkov ale predpokladá, že ceny potravín budú stúpať i v nasledujúcom období.
„Už v prvom štvrťroku sme odhadovali, že tohtoročný rast cien potravín by sa mohol pohybovať v intervale od 5 do 7 percent. A tento predpoklad zatiaľ vychádza, keď v prvom štvrťroku 2011 ceny potravín medziročne vzrástli o 6,6 a v druhom o 7 percent. Od júna síce začali ceny potravín medzimesačne klesať, čo spôsobila lacnejšia sezónna zelenina, niektorí ekonómovia ale očakávajú, že po odznení týchto efektov začnú ceny opäť stúpať,“ povedal na minulotýždňovej tlačovej besede Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Ako ďalej uviedol, zdražovanie potravín je síce pre obyvateľov nepríjemnou správou, ale vzhľadom na to, že váha potravín a nealkoholických nápojov v spotrebnom koši predstavuje asi 17 - 18 percent, nemožno teraz hovoriť o dramatickom zhoršení dostupnosti potravín či ohrození zdravej výživy obyvateľstva.
„Nehovoriac o tom, že v porovnaní s rokom 2000 za prvých sedem mesiacov tohto roku vzrástli ceny potravín a nealko nápojov v priemere o 33 percent, zatiaľ čo celková úroveň spotrebiteľských cien stúpla až o 55,5 percenta. Náklady na zdravie v rovnakom období zdraželi o 92 percent, náklady na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá sa zvýšili o 133 percent a vzdelanie zdraželo až o 153 percent. To znamená, že aj v uplynulom desaťročí pôsobili potraviny antiinflačne,“ doplnil Milan Semančík.
Predseda komory zároveň pripomenul, že samospráva bude trvať na tom, aby v štátnom rozpočte na budúci rok bol zahrnutý 10-perecntný národný doplatok k priamym platbám, ako aj navýšenie štátnej pomoci. Prvé rokovanie na túto tému s ministrom Zsoltom Simonom už absolvoval.
„Pre nás je momentálne dôležité tiež to, či na budúci rok dôjde k takzvanej modulácii priamych platieb, ktorá by mala predstavovať 4 percentá pre podniky s platbami nad 300-tisíc eur. Podľa našich informácií by to malo byť témou septembrovej Rady ministrov EÚ,“ uviedol šéf SPPK.
Milan Semančík reagoval aj na ministrom vyvolanú diskusiu o údajne nespravodlivom rozdeľovaní podpôr medzi "severom a juhom". Zdôraznil pritom, že nemožno porovnávať len dva roky, pričom jeden z nich bol poznačený krízou, ale 5-ročný priemer. Nehovoriac o tom, že v ministrovom porovnaní chýbali investičné podpory.
„Okrem toho si treba uvedomiť, že pred našim vstupom do únie nám „Západ“ ponúkol politiku v zmysle hesla: Nemusíte produkovať a za to dostanete podpory. Táto politika sa nakoniec stala súčasťou momentálne platnej spoločnej agrárnej politiky, a to napriek tomu, že agrárna samospráva bola od začiatku proti tomu. Naši poľnohospodári totiž vždy chceli a aj chcú produkovať a zamestnávať ľudí,“ dodal Milan Semančík.
