Na nedávnom 47. jesennom valnom zhromaždení členov Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied v Nitre odzneli z externých radov prednášky, týkajúce sa napríklad globálnych megatrendov na krajinu a na jej ekosystémy. Pri vymenovaní negatívnych vplyvov ako industrializácia, urbanizácia či transformácia sa objavila i kolektivizácia.
Možno ide o zamieňanie si pojmov, lebo je rozdiel, či sa pod kolektivizáciou myslí ten politicko-administratívny proces, kedy v povojnových rokoch podľa sovietskeho kolchozného vzoru dochádzalo k násilnému združstevňovaniu dediny, keď sa naši starí rodičia zo dňa na deň stali nádenníkmi na vlastnej roli, alebo sa myslí prechod k veľkoplošnému hospodáreniu na pôde ako dôsledku kolektivizácie.
Možno len súhlasiť s názorom, že ten prvý proces kolektivizácie mal v počiatkoch devastačný účinok nielen na prírodu, ale aj na ľudské vzťahy a na život na vidieku. Tým prechodom na veľkoplošné hospodárenie - rozoraním medzí - iste došlo k úbytku drobnej poľovnej zveri, ale ďalšie počínanie poľnohospodárov, pracujúcich v družstvách a na štátnych majetkoch nesporne prinášalo viac pozitív ako negatív, a ťažko by som mohol súhlasiť s označením zásadného negatívneho vplyvu na ekológiu.
V záujme pravdy musím poskytnúť vlastnú skúsenosť zo štvrťstoročného pôsobenia v horskom družstve. Na tomto podniku sa v priebehu asi 10 rokov z celkovej výmery 3 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy zrekultivovalo viac ako 800 hektárov trvalých porastov.
Pôvodné exponované svahovité plochy vo výške od 750 do 1000 metrov nad morom boli predtým na 80 percent zarastené kríkmi, najmä lieskami, a neboli vhodné ani na pasenie. Ten biedny psicový porast sa dal kosiť iba ručne - dobre nakovanou kosou.
Po prácnom vyklčovaní kríkov, po odstránení krtincov a nerovností terénu, a po následnom vykošarovaní a minerálnom hnojení vznikli vzorné lúčne porasty a plochy, vhodné na použitie najmodernejšej mechanizácie.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
