Košice, ktoré sovietska Červená armáda oslobodila dňa 19. januára 1945, sa od 30. januára toho istého roku stali sídlom Slovenskej národnej rady (SNR). Jedno z prvých nariadení, ktoré Predsedníctvo SNR vydalo, bolo nariadenie o konfiškácii pôdy Nemcov, Maďarov a zradcov národa.
KOŠICE. Toto nariadenie sa stalo základom nasledujúcej pozemkovej reformy. Od vydania nariadenia uplynulo vo štvrtok, 27. februára tohto roku, už 80 rokov.
Po oslobodení Československa v roku 1945 sa držba pôdy na Slovensku riešila tromi stupňami pozemkovej reformy: konfiškáciou pôdy nepriateľov a zradcov národa, revíziou prvej pozemkovej reformy a trvalou úpravou pozemkového vlastníctva.
Konfiškácia pôdohospodárskeho majetku sa vykonala v troch etapách. Súčasťou prvej etapy bolo práve nariadenie z 27. februára 1945, ktoré neskôr novelizovali ďalším nariadením SNR z 23. augusta 1945.
Konfiškačným orgánom bolo Predsedníctvo SNR, ktoré rozhodovalo na základe návrhov Povereníctva vnútra a Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.
Podľa historika Miroslava Sabola z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) malo toto nariadene z 27. februára 1945 skôr revolučný charakter. Vojna a následný prechod frontu spôsobili podľa neho právny chaos a následnú podporu ľavicových strán na oslobodenom území.
Roľnícke komisie
Iniciatívu na vydanie tohto nariadenia tak realizovali komunisti, ktorí na oslobodenom území podnecovali bezzemkov a drobných roľníkov, aby zaberali hlavne pôdu kolaborantov a nemeckých i maďarských statkárov.
"Proti neboli ani predstavitelia Demokratickej strany, ale chceli to realizovať postupnými krokmi. Vznikali tak 'miestne roľnícke komisie', ktoré začali doslova chaotický rozdeľovať pôdu. SNR so sídlom v Košiciach mala práve v južnej oblasti východného Slovenska dostatok pôdy na prerozdeľovanie, pretože tam žila početná maďarská menšina," uviedol Miroslav Sabol.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
