V posledných desaťročiach sa pri výskume, do akej miery je obrábanie pôdy pri pestovaní plodín v rozličných pôdno-klimatických podmienkach potrebné, získalo veľa nových a cenných vedeckých poznatkov. Zdokonalili sa tiež technické prostriedky na obrábanie pôdy. V súlade s týmito poznatkami sú konvenčné systémy obrábania prehodnocované a perspektívne nahrádzané spôsobmi novými, ekonomicky energeticky rentabilnejšími.
Základné spracovanie pôdy
Každá zmena v rámci realizovaného spôsobu obrábania pôdy vedie k zmene základných vlastností, bezprostredne ovplyvňujúcich vodný, vzdušný, teplotný a biologický režim pôdy. Každý novo uplatňovaný systém možno realizovať iba na pôdach štruktúrnych, s pedologickými a agrotechnickými vlastnosťami prislúchajúcimi danej plodine. Efektivita uplatnenia progresívnych spôsobov obrábania pôdy závisí aj od primeraného obsahu organickej hmoty. Pri zohľadnení nárokov pestovaných plodín na optimálne podmienky v pôdnom prostredí pre ich rast a vývoj sa môže takéto prostredie v rozličných ekologických a výrobných podmienkach pre určitú plodinu vytvoriť veľmi rozdielnou sústavou operácií – od veľmi intenzívneho obrábania pôdy s veľkým počtom operácií až po sústavu, pri ktorej sa len zapracuje osivo do pôdy, ktorá sa po zbere predplodiny nijako neobrábala.
V súčasnej dobe sa prehodnocujú nároky niektorých plodín na rôzne spracovanie pôdy vplyvom výskytu suchých období. Pestovanie jačmeňa jarného v suchých podmienkach je často problematické z dôvodu horšieho vzchádzania porastu, tvorby nižšieho počtu odnoží či v neskoršej fáze zasychaním zrna. Následne dochádza k nižším úrodám a často k nadlimitnému obsahu dusíkatých látok. Pre jarný jačmeň je v súčasnej dobe široký výber technologických postupov spracovania pôdy a zakladania porastov. Voľbu pracovných postupov je potrebné prispôsobiť podmienkam stanovišťa, zaradeniu jačmeňa do osevného postupu vrátane hospodárenia s pozberovými zvyškami predplodiny, vybaveniu podniku technikou a ďalším faktorom. V našich podmienkach sa dosiaľ väčšinou používa technológia s orbou. Väčšinou k jačmeňu jarnému postačuje plytká orba do hĺbky 0,15 a 0,18 metra. Po predplodinách, ktoré zanechávajú strnisko, predchádza orbe podmietka. Podmietka sa uskutočňuje v čo najkratšej dobe po zbere tanierovými alebo radličkovými podmietačmi, podľa podmienok do hĺbky 0,06 – 0,12 metra. Pri jačmeni jarnom je možné využiť nielen tradičnú technológiu spracovania pôdy s orbou, ale aj minimalizačné technológie s kyprením pôdy tanierovými alebo radličkovými kypričmi (plytké i hlbšie kyprenie pôdy) a pri zvlášť priaznivej situácii i priame siatie do nespracovanej alebo povrchovo spracovanej pôdy i do vymŕzajúcich medziplodín, najlepšie s využitím špeciálnych sejacích strojov. Uplatnenie minimalizačných technológií pri jarnom jačmeni závisia predovšetkým na podmienkach stanovišťa. Najvhodnejšie podmienky pre minimalizačné postupy sú na stredne ťažkých štruktúrnych pôdach s vyššou prirodzenou úrodnosťou v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti. Redukciu hĺbky a intenzity spracovania pôdy je možné odporúčať vzhľadom k priaznivému vplyvu minimalizačnej technológie na vodný režim pôdy. Na ťažkých pôdach vo vlhších a chladnejších podmienkach použitie minimalizačnej technológie je menej vhodné.
Predsejbová príprava pôdy
Predsejbová príprava pôdy musí vychádzať zo základného spracovania pôdy. Predsejbová príprava pôdy je dôležitá pri klasickom spracovaní pôdy orbou, kedy je pozemok nerovný a vykazuje väčšiu hrudovitosť a hrebeňovitosť.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
