Aký bol rok 2025 v našich ovocných sadoch? Jeho hodnotenie spolu s ďalšími témami, spojenými so situáciou v sektore ovocinárstva z pohľadu EÚ, ozeleňovaním medziradí ovocných sadov užitočnými rastlinami, či spracovaním ovocia a novinkami v odrodovom sortimente boli predmetom tradičného stretnutia ovocinárov. Odborný seminár sa konal 9. decembra 2025 v Hoteli Park v Piešťanoch pod organizačnou taktovkou Ovocinárskej únie SR.
Ročník 2025 očami ovocinárov
Podpredseda OÚSR Ing. Peter Turlík v úvode podujatia zhodnotil ročník 2025, ktorý charakterizovala relatívne teplá zima s menším výskytom snehovej pokrývky. To pomohlo ovocinárom pri prácach spojených so zimným rezom. Ani v sezóne 2025 neobišli ovocné sady neskoré jarné mrazy, poškodenia však neboli také fatálne ako rok predtým. Chladný máj znamenal riziko z pohľadu kvality opelenia a mnohí pestovatelia ho vyhodnotili ako najproblematickejšiu periódu roka. Našťastie, ako dodal Ing. Turlík, náš región v letnom období nezasiahli dramatické udalosti, akými boli napríklad povodne, ktoré sa vyskytli v iných krajinách Európy. Ovocie nebolo poškodené ani letným úpalom a vyfarbenie v prípade jabĺk prebiehalo dobre. Úroda jabĺk, ktoré sú stále dominantným ovocným druhom na Slovensku, bola vo výsledku priaznivá. Z pohľadu škodcov sa v júli vo väčšej miere objavili na jablkách poškodenia spôsobené bzdochou Halyomorpha. Pozitívne možno hodnotiť mierny nárast odbytových cien, aj keď na druhej strane v poslednom období stúpajú aj náklady na pestovanie. Ako dodal Ing. Turlík, dopyt po slovenskom ovocí na trhu je a naši pestovatelia dokážu zákazníkom ponúknuť široký sortiment. Okrem jabloní sa rozšíril sortiment hrušiek, na Slovensku sa pestujú dve klubové odrody Q-Tee a Xenia. Čo sa týka budúcnosti, očakáva sa, aká bude podpora špeciálnej výroby v súvislosti s ďalším obdobím Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ovocinári sa zhodli, že z hľadiska projektových podpôr je dôležité zabezpečiť predovšetkým včasné informovanie o ďalších plánovaných výzvach. Sektor stále trápi najmä problém vyšších nákladov na pracovnú silu v súvislosti so sezónnym zamestnávaním a znižujúci sa sortiment účinných látok v ochrane rastlín.
Ako ďalej v ochrane rastlín
Téma, ktorá rezonuje už niekoľko rokov medzi pestovateľmi EÚ, je spojená s úbytkom sortimentu účinných látok. Bližšie informácie o situácii a vývoji v tejto oblasti poskytol Ing. Roman Chaloupka, tajomník Ovocinárskej únie ČR a zástupca ČR vo fytosanitárnom výbore Európskej konfederácie farmárov a družstiev Copa-Cogeca. „V sektore ovocia a zeleniny začal byť badateľný problém s portfóliom prípravkov na riešenie určitých patogénov,“ uviedol Ing. Chaloupka. Problémy pestovateľov sa prehlbujú aj v súvislosti s klimatickou zmenou, kedy dochádza k extrémnym situáciám a teplotným výkyvom, čo vplýva aj na premnoženie určitých patogénov a ich ťažšiu kontrolovateľnosť. Ing. Chaloupka sa následne venoval problematike redukcie počtu účinných látok. Kým v roku 2000 bolo na trhu cca 900 účinných látok, v roku 2018 došlo k ich poklesu na 450, z toho je 300 syntetických, ostatné sú biologické. Sortiment sa naďalej redukuje, v súčasnosti majú pestovatelia k dispozícii 213 syntetických účinných látok, biologických nástrojov pribudlo 30. Od roku 2020 nebola registrovaná žiadna syntetická účinná látka. Postupná redukcia účinných látok súvisí so zavedením nových kritérií ich posudzovania v rámci EÚ od roka 2009 a sprísnením ich prehodnocovania. Ak sa u účinnej látky objaví, že je buď mutagénny, karcinogénny alebo endokrinný disruptor, automaticky sa vylúči zo systému a riziko sa ďalej neposudzuje. „Následkom toho neprejdú hodnotiacim procesom mnohé látky a tento stav ohrozuje pestovateľov z pohľadu antirezistentnej stratégie a následne aj ekonomiky pestovania,“ dodal Ing. Chaloupka. Trend príklonu EÚ k biologickým prístupom v ochrane je jasný a v súčasnosti sa otvára na pôde EÚ nariadenie, ktoré povoľuje účinné látky. Jeho hlavným mottom je akcelerácia a urýchlenie povoľovania alternatívnych postupov a biologických látok. „Budúcnosť pestovania by sa však mala riadiť hlavne integrovanými postupmi a v tejto súvislosti majú popri biologickom systéme ochrany miesto aj syntetické pesticídy,“ dodal Ing. Chaloupka. Tento názor zastávajú viacerí zástupcovia krajín EÚ, ktorí spolupracujú s Českou republikou. Ich návrhy smerujú k racionálnemu nastaveniu prehodnocovania jednotlivých účinných látok a k zjednodušeniu a efektívnejšiemu systému aj z pohľadu zonálneho rozdelenia, ktoré je v mnohých ohľadoch prežitkom.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
