Päťdesiatročného farmára Toni Distelbergera z Amstettenu v Dolnom Rakúsku volajú muštový barón. To ho oprávňuje nosiť klobúk muštového baróna, ktorý je pre danú oblasť príznačný. Je predstaviteľom spoločenstva 20 farmárov, vyrábajúcich ovocné mušty z hrušiek, jabĺk a z iného ovocia. Aj oblasť, v ktorej sa jeho farma nachádza, sa volá muštová.
(rn reportáž)
„Toni“, tak nám povedal, aby sme ho oslovovali, vyštudoval poľnohospodársku školu s maturitou. O výrobe muštu ho v škole nič neučili, ba ani o turistike, ale zdôrazňovali tri podmienky: škola mu dá vzdelanie; on musí žiť skromne; a dobrým farmárom môže byť len ten, kto sa na farme narodí.
Toni splnil všetky tri podmienky, a okrem toho sa ešte učil od dnes už 83-ročného otca, po ktorom zdedil 20-hektárovú farmu. Ten ju dedil po svojom otcovi, on po svojom; dedia teda už po niekoľko generácií.
Ich gazdovstvo leží v nadmorskej výške 360 metrov a má veľmi dobré podmienky na pestovanie ovocia. Preto mušt na farme vyrábajú už viac ako 100 rokov. Najprv ho vyrábali len pre vlastnú potrebu a pre susedov, ako rodinnú tradíciu. Zlé ekonomické podmienky pre farmárčenie ich pred niekoľkými rokmi prinútili rozmýšľať, ako prežiť, a mušt začali vyrábať komerčne, za účelom predaja. Neskôr prišla na rad výroba pálenky.
Všetko sú to bioprodukty, o ktoré je v Rakúsku stále väčší záujem. Plody chemicky neošetrujú, zberajú ich zhruba 8 týždňov, keď zrelé popadajú na zem. V zbere im pomáhajú dvaja sezónni pracovníci z Rumunska. Mušt vyrábajú hlavne z tzv. vodových hrušiek, ktorých obrovské stromy dosahujú vek aj viac ako 200 rokov, a na produkcii sa podieľajú 60 percentami, ale aj z jabĺk, sliviek, čerešní a z drobného bobuľovitého ovocia.
Prirodzené kvasenie bez cukru a pasterizácie zaručuje, že mušt si zachová chuť i bio vlastnosti, a špeciálnou filtráciou sa zasa zachytia baktérie, spôsobujúce nežiaduce kvasenie. Na Toniho farme vyrábajú dva druhy muštu: bez alkoholu, a s obsahom alkoholu 6,5 percenta.
Z celkového počtu viac ako 2 tisíc stromov vyrobia 50 tisíc litrov muštu a 500 litrov pálenky, pre ktorú platí limit na predaj a odvod daní.
Farmárska história
„Pšenica a kukurica, ktoré pestujeme na 20 hektároch, by bez vedľajšej výroby farmu a päťčlennú rodinu neuživili,“ zdôraznil Toni.
Ďalší finančný výnos mu prináša farmárske múzeum, ktoré je pre Toniho otca životnou láskou. V priestoroch farmy ho budoval 40 rokov. V niekoľkých miestnostiach a v priľahlých stavbách sústredil viac ako 20 tisíc exponátov, ktoré sa dovtedy povaľovali po farmárskych dvoroch a domoch.
Prehliadka múzea trvá viac ako dve hodiny. Turisti môžu obdivovať staré zariadenia, ktoré roľníci používali nielen pri obrábaní poľa, ale aj v obvyklom živote. Napríklad komplexne zariadenú kuchyňu a izbu farmára z roku 1780, lis na ovocie z roku 1862, rôzne druhy vozov, postrojov na kone, kompletnú kováčsku dielňu, rôzne remeselnícke potreby a výrobky, hodiny z roku 1671, ktoré si mohol dovoliť len bohatý feudál, pušku s dvojmetrovou hlavňou z roku 1500, hudobné nástroje, hračky pre deti a stovky rôznych exponátov, napĺňajúcich život farmára.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
