Odborný výraz „Presné poľnohospodárstvo“ poznáme na Slovensku už takmer 30 rokov. Na túto tému odznelo množstvo prednášok, vyšli vedecké i odborné publikácie, boli mu venované tematické bloky na výstavách a používaná technika je pripravená. A čo ľudia? Aká je úroveň využívania princípov presného poľnohospodárstva v slovenskej praxi?
Princíp presného poľnohospodárstva vychádza zo skúseností praktikov a z možností využitia moderných strojov v poľnej veľkovýrobe. Odborníci vo svete sa touto problematikou začali reálne zaoberať začiatkom 80-tych rokov minulého storočia a v angličtine je známa pod pojmom Precision Agriculture. Je potešiteľné, že aj na Slovensku tieto myšlienky našli svojich priaznivcov a tak sme „do tohto vlaku naskočili“ už v začiatkoch. Systémom presného poľnohospodárstva sa zaoberajú aj v susedných krajinách, čo dokazujú aj pojmy ako: Precizní zemědělství, Teilschlagbezogene Landwirtschaft, Precíziós gazdálkodás, Rolnictwo precyzijne, Точноеземледелие, Precizna poljoprivreda a pod.
O čo teda ide? V podstate ide o praxou preverené zásady - vykonať pracovné operácie v správnom čase, v zodpovedajúcom rozsahu a len na potrebnom mieste. Na tomto mieste sa čitateľ pozastaví s otázkou – a nerobí sa to takto? V mnohých prípadoch treba konštatovať že áno – osobitne pri rešpektovaní času – teda agrotechnických termínov najmä sadenia a sejby, alebo pri signalizácii napadnutia chorobami či škodcami. Ako je to ale s ďalšími požiadavkami – „ v zodpovedajúcom rozsahu a len na potrebnom mieste“? Tu, ak si dáme ruku na srdce, nie sme vždy dôslední. Napriek tomu, že máme k dispozícii výsledky agrochemických rozborov pôd (napr. ASP) nie vždy ich pri rozvrhovaní dávok a miesta aplikácie berieme do úvahy. Logicky sa teda stane, že niektorá časť pozemku dostáva vyššiu (alebo nižšiu) dávku oproti reálnej potrebe. Nehovoriac o rešpektovaní potrieb na určitých častiach parciel s výrazne rozdielnym úrodovým potenciálom. Rovnako často skloňovaný pojem „úrodová mapa“. Väčšina súčasných obilných kombajnov je, alebo môže byť, vybavená zariadením, ktoré počas zberu monitoruje úrodu a vo vzťahu k konkrétnemu miestu vytvára mapy úrody. Takáto mapa je základnou informáciou o stave porastu v čase zberu a je akýmsi zrkadlom pri uvažovaní ako naložiť so „slabými“ miestami. Tieto sú definované číselne (výška úrody), ale hlavne sú pomocou súradníc (GPS) priestorovo lokalizované – teda možno sa na tieto miesta po zbere pozrieť bližšie, resp. rozhodnúť sa pre vykonanie lokálneho zásahu. Ako to vyzerá v slovenskej praxi s využívaním úrodových máp? Treba smutne konštatovať že nie radostne! Je málo podnikov, ktoré pri nákupe obilných kombajnov požadujú aj monitorovacie zariadenie (logicky každý doplnok zvyšuje cenu) a je málo podnikov, ktoré si pri zjednávaní zberových služieb takúto službu objednávajú (hoci je napríklad kombajn touto technikou vybavený). Áno, tvorba úrodovej mapy je dnes žiaľ chápaná ako doplnková služba a je zvyšujúcou položkou pri tvorbe ceny (podobne ako napr. príplatok za drvenie slamy). Ešte jeden príklad - spracovanie pôdy, lepšie povedané spracovanie zhutnenej vrstvy hĺbkovým kyprením. Vznik zhutnenia, potrebu a spôsob jeho odstraňovania nebudeme v tomto článku rozoberať. Bežná prax je často taká, že podľa toho aký stroj (kyprič/podrývač) a aká je ťahová sila traktora je k dispozícii, do takej hĺbky sa podrýva. Nebolo by rozumné, v zmysle presného poľnohospodárstva, podrývať len na potrebných miestach a do potrebnej hĺbky? Pritom podrývanie patrí k energeticky najnáročnejším pracovným operáciám. Podobných príkladov by bolo možné uviesť viac.
Výška nákladov je vážna vec. Všetci chápeme, že informácie sú dôležité a majú svoju cenu, zvlášť v prípadoch, kedy môžu viesť k následným úsporám.
Čo prináša presné poľnohospodárstvo?
Presné poľnohospodárstvo je podľa Medzinárodnej spoločnosti pre presné poľnohospodárstvo ( ISPA - The International Society of Precision Agriculture) definované ako : „Stratégia riadenia, ktorá zhromažďuje, spracúva a analyzuje časové, priestorové a individuálne údaje a kombinuje ich s ďalšími informáciami na podporu rozhodnutí manažmentu, podľa odhadovanej variability, pre zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov, produktivity, kvality, ziskovosti a udržateľnosti poľnohospodárskej výroby“. Táto pomerne zložitá definícia vystihuje celú šírku oblasti riadenia, ale aj charakterizuje prudký stupeň vývoja vedy a techniky, ktorá v súčasnosti do poľnohospodárskej výroby vstupuje.
Prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD.
Doc. Ing. Jana Galambošová, PhD. MPhil.
Ing. Miroslav Macák, PhD.
Katedra strojov a výrobných biosystémov, Technická fakulta
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
