Základnou operáciou obrábania pôdy bola do 80. rokov minulého storočia orba. Kvalitná orba riešila problém pozberových zvyškov, intenzívne prevzdušňovala pôdu, mobilizovala živiny v organických väzbách a potláčala rast burín. Avšak orba svoje poslanie plní len vtedy, ak je vykonaná za priaznivej pôdnej vlhkosti.
Rastlinné zvyšky predplodín, medziplodín a nadzemné časti burín a ich semená sú zaklopené do ornice. Pri orbe sa pôda drobí, kyprí, mieša a obracia. A práve obracaním ornice sa z povrchu pôdy pri orbe odstráni rastlinné pokrytie, ktoré pôdu chráni pred pôsobením dažďových kvapiek a zvyšuje rýchlosť infiltrácie vody do pôdy. V 90- tych rokoch boli najprv propagované minimalizačné a plytké obrábanie pôdy. Neskôr sa odporúčalo, že tam, kde sa dlhodobo neorie je nutné vykonať občasné hĺbkové kyprenie. Hlbšie kyprenie sa vykonávalo hlavne pre zlepšenie vodného režimu utuženej pôdy. Utužené vrstvy sa v pôde vyskytujú ako dôsledok veľkovýrobných technológií z minulosti. Tento jav je pozorovateľný na obmedzenom vzraste plodín, na výskyte jazier vody, alebo prostredníctvom analýzy pôdnymi sondami.
Zhutnenie pôdy je proces degradácie pôdy, ovplyvňujúci tak produkčnú funkciu pôdy, ako aj jej náchylnosť na iné degradačné procesy pôdy a krajiny (erózia pôdy, záplavy). Svojím pôvodom môže byť dvojaké: primárne – podmienené genetickými vlastnosťami pôdy, ktorým trpia všetky ťažké pôdy, ako aj pôdy s mramorovanými a iluviálnymi luvickými horizontmi (pseudogleje, luvizeme); a sekundárne (technogénne) – spôsobené priamo – vplyvom tlaku kolies poľnohospodárskych mechanizmov. Znižovanie odolnosti pôd voči zhutneniu spôsobuje aj nesprávny spôsob hospodárenia na pôde (s nedostatočným organickým hnojením, nevhodným sortimentom hnojív, nedodržiavaním biologicky vyvážených osevných postupov).
Ako riešit problémy s utužením?
Pre elimináciu utuženia sa môžu využívať hĺbkové kypriče so špeciálnymi pracovnými orgánmi, ktoré vykonávajú zdvíhanie a drobenie pôdy bez obracania. V dôsledku toho dochádza k praskaniu a lámaniu utužených pôdnych vrstiev. Vo vzniknutých vertikálnych zlomoch sa môže pohybovať voda a vzduch oboma smermi. Za sucha sú tak korene rastlín zásobované vzlínajúcou vlhkosťou, zatiaľ čo za nadmerných zrážok môže voda odtekať do spodných vrstiev a netvorí "jazerá".
O tom, že hĺbkové kyprenie je pre pôdu prospešné, preto určite nie je sporu. Určité zaváhanie spôsobujú až náklady, ktoré s ním súvisia. Po prvé je to investícia do nákupu stroja, ktorá ale nie je neprekonateľným problémom. Najväčšou položkou s ktorou musí poľnohospodár počítať je spotrebovaná nafta, pretože hĺbkové kyprenie je jedným z energeticky najnákladnejších spôsobov obrábania pôdy.
Ďalšou možnosťou sú dlátové pluhy, ktoré vykonávajú spracovanie pôdy v celom jej horizonte. Dnes vďaka existencii výkonných a zároveň aj dobre vybavených kolesových a pásových traktorov môže byť nasadenie dlátového pluhu kombinované s ukladaním hnojiva, alebo prebieha zároveň s povrchovým spracovaním pôdy už na takej úrovni, že nasledujúcou operáciou môže byť rovno výsev plodiny. Pokiaľ bude hlboké kyprenie pôdy vykonávané správne a pravidelne, prinesie v nasledujúcich pracovných operáciách zníženie prirodzeného odporu pôdy a ozdravenie pôdneho profilu. Zlepší sa prístupnosť živín pre plodiny a tiež sa dosiahne vyššia odolnosť rastlín pri výskyte extrémnych výkyvov počasia. To by v celkovom súhrne malo viesť k stabilizácii úrod a fektivite podnikania v dlhodobom časovom horizonte. Dlátový pluh je tvorený stĺpicou, na ktorú možno umiestniť rôzne typy dlát. Tie bývajú osadené bočnými krídlami, ktoré majú liminovať tvorbu hrúd. Stĺpice s dlátom obvykle vytvárajú tri uhly drobenia pôdy. V spodnej časti vstupuje dláto do pôdy a narúša utuženú plužnú lavicu. Pôda z týchto vrstiev by nemala byť vynášaná na povrch. Druhý uhol má docieliť premiešanie organických zvyškov, alebo hnoja s pôdou. Tretím uhlom by malo byť docielenie koncového zaklopenia organickej hmoty. Za stĺpicami s dlátami je zvyčajne umiestnené ešte pracovné náradie, ktoré má za úlohu rozdrobiť hrudy a urovnať povrch pôdy. Zvyčajne sa jedná o valce s hrotmi, alebo o rad tanierov. Na konci stroja možno umiestniť ešte utláčadlá, ktoré značne zmenšujú odparovanie vody z pôdy. Veľkou výhodou dlátových pluhov je veľká variabilita pri nastavení hĺbky spracovania (až do 60 cm). Veľmi dobre skypria pôdu po zrušených poľných hnojiskách či stohoch slamy.
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
