Tohoročný suchý apríl, studený a vlhký máj spomalili vývin vegetácie, poľnohospodári aktuálne zberajú novú úrodu, i keď s oneskorením. V podvedomí však už myslia na prípravu pôdy na výsev ozimín. Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy pod ozimné obilniny sa považuje vytvorenie osivového lôžka s rovnakými parametrami obsahu organickej hmoty a drobnohrudkovitej štruktúry pôdy a živín v zóne ukladania semien. Spôsob prípravy pôdy pod oziminy závisí od predplodiny.
Dobre uľahnutá pôda
Základnou požiadavkou správneho obrábania pôdy je dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom alebo pri neskoršej príprave pôdy primeraným utlačením oráčiny najmä v suchom období. Spôsob prípravy pôdy závisí od predplodiny, od zaburinenia a stavu pôdy. Po zrnovinách je dôležitá podmietka, ktorú treba spraviť hneď po zbere v suchších oblastiach hlbšie (0,10 – 0,12 metra), vo vlhších oblastiach plytšie (0,06 – 0,08 metra) s následným ošetrením (bránami za vlhka a valcami za sucha) vyprovokujeme vzídenie burín a výmrvu, ktoré neskôr zničíme pri predsejbovej príprave. Najneskôr štyri týždne pred sejbou sa pri klasických technológiách má vykonať orba do hĺbky 0,18 – 0,20 metra.
V závislosti od uplatňovanej technológie
Pracovné operácie pri základnej a predsejbovej príprave pôdy pod oziminy volíme na základe časového odstupu po zbere predplodiny. Rozhoduje tiež zvolený systém pestovateľskej technológie (klasický s orbou, minimalizačný so zníženou hĺbkou obrábania pôdy, alebo pôdoochranný s pozberovými zvyškami na povrchu pôdy). Po skoršie zberaných predplodinách (strukoviny, repka), môžeme dlhšie medziporastové obdobie úspešne využiť na kombinované mechanicko-chemické potláčanie burín a kyprenie pôdy za účelom udržania pôdnej vlahy.
Pri klasickom spôsobe prípravy pôdy po zbere plodín, ktoré zanechávajú zaburinené strnisko, treba urobiť plytkú orbu – podmietku. Medzi strniskové plodiny radíme obilniny, ostatné zrnoviny, ale aj repku olejnú. Pri podmietke sa pôda plytko nakyprí a čiastočne obráti, pričom sa vytvárajú priaznivé podmienky pre klíčenie semien burín a zvyškov semien zberaných plodín, ktoré sa touto operáciou zapravia do pôdy a zničia. Podmietka však plní aj iné funkcie, predovšetkým šetrí pôdnu vlahu prerušením kapilárneho vzostupu vody. Z hľadiska šetrenia vlahy, ale aj ostatných aspektov, podmietku vykonávame čo najskôr po zbere predplodiny. Uvedené šetrenie pôdnou vlahou má význam predovšetkým v suchom letnom období, kde sa každý deň odparí z nepodmietnutého pozemku cca 30 m3 vody z jedného hektára. Ak pri podmietke zapracovávame slamu do pôdy, mala by byť zaoraná rovnomerne tak, že na povrchu pôdy nezostane viac ako 20 percent slamy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
