V rámci výrobného procesu v poľnohospodárstve patrí doprava k činnostiam, ktoré zabezpečujú prepojenie materiálových tokov jednotlivých výrobných úsekov. Aj keď z hľadiska výroby ide o činnosti netechnologické (nevýrobné), pre zabezpečenie plynulého chodu výrobného procesu sú dopravné a manipulačné činnosti nevyhnutné. Podľa niektorých literárnych zdrojov ešte pred niekoľkými rokmi patrila poľnohospodárska doprava svojim prepravným objemom k popredným prepravcom v rámci dopravnej sústavy štátu a z toho vyplývalo aj jej postavenie z hľadiska výroby.
Na rozdiel od iných druhov dopravy (napr. dopravy verejnej alebo priemyslovej) mala a má doprava v poľnohospodárstve celý rad zvláštností, ktoré vyplývajú predovšetkým z biologického charakteru poľnohospodárskej výroby. Okrem veľkého prepravného objemu je to najmä široký sortiment prepravovaných materiálov s rôznymi fyzikálno-mechanickými vlastnosťami, časová obmedzenosť daná agrotechnickými termínmi, sezónnosť a rôznorodosť povrchov, po ktorých sa preprava uskutočňuje.
Napriek zaznamenanému poklesu objemu dopravy (predovšetkým v dôsledku poklesu objemu živočíšnej výroby) a aj požiadaviek na dopravu niektorých skupín materiálov (krmív, maštaľného hnoja,...) , sa aj v súčasnom poľnohospodárstve prepravuje niekoľko desiatok druhov materiálov. Možno konštatovať, že tieto materiály majú spravidla nižšiu objemovú hmotnosť ako tie materiály, ktoré sú prepravované v iných odvetviach národného hospodárstva. Toto je základný fakt, ktorý musí byť rešpektovaný pri vývoji strojov a zariadení pre dopravu a manipulovanie s poľnohospodárskymi materiálmi. Dopravné prostriedky využívané v poľnohospodárstve musia vyhovovať predovšetkým rozmanitým vlastnostiam materiálu, ktorý sa v poľnohospodárstve prepravuje, nakoľko uvedené vlastnosti často vplývajú aj na využitie užitočnej hmotnosti (nosnosti) používaných dopravných prostriedkov a efektívnosť prepravy.
Viac v RN č. 9
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
