„Dusík, fosfor a draslík sú najviac prijateľné rastlinami v intervale pH od 6,5 do 7,5. Železo, mangán, zinok, meď, bór sú lepšie prijateľné pri nižšom pH. Pri porovnaní pH pôdy, konkrétne pri pH 4 je pôda až tisíckrát kyslejšia ako pri pH 7. Fosfor je živina, ktorej prijateľnosť je najviac závislá od hodnoty pôdnej reakcie. Pri pH 5 je prijateľnosť fosforu minimálna.“
Uviedol počas svojej prezentácie DI Johannes Kamptner zo spoločnosti Bodenkalk, Rakúsko. Výsledkom reakcie fosforu s hliníkom v pôde s nízkym pH, je absolútne neprijateľná zlúčenina. Rastlina nemá prakticky žiadne možnosti odoberať z pôdy fosfor, ak je tento viazaný na molekuly hliníka (pri nízkom pH). Má však maximálne možnosti odoberať z pôdy fosfor vtedy, ak tento je viazaný na molekuly vápnika. Podľa J. Kamptnera, ak chceme zvýšiť obsah prijateľných živín v pôde, jednou z možností je aj zvýšenie biologického života v pôde.
Vplyv pôdneho edafónu
Pôdne organizmy produkujú tri základné látky: humus, výživné látky a oxid uhličitý. Práve reakciou oxidu uhličitého s vodou vzniká kyselina uhličitá, ktorá po okamžitom rozpade výrazne vplýva na znižovanie pH pôdy. Na znižovaní pH pôdy sa podieľajú aj kyseliny, ktoré produkujú korene. Preto pH na povrchu pôdy (nie sú tam korene) môže byť v rozpätí od 6,5 do 7,5 a v okolí koreňov môže byť výrazne nižšie. Rovnako hnojenie pôdy dusíkatými hnojivami má za následok prirodzené okysľovanie pôdy, čo preukázali aj pokusy. Pri aplikácii močoviny alebo síranu amónneho, pH z hodnoty 6,8 kleslo častokrát až na hodnotu 4,5.
„Vychádzajúc z konkrétnych podmienok a spôsobu hospodárenia, ročná spotreba vápnika (CaO) na neutralizáciu prirodzených pôdnych kyselín sa pohybuje na úrovni od 360 do 760kg na hektár,“ dodal J. Kamptner.
Štruktúra pôdy
Cieľom je pôda s drobnohrudkovitou štruktúrou s vodostabilnými pôdnymi agregátmi.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
