Slovenský mliekarenský priemysel je potápajúca sa loď, na ktorej palube stoja prvovýrobcovia spoločne so spracovateľmi. Na stredajšej tlačovej besede sa na tom zhodli zástupcovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).
Spracovatelia i prvovýrobcovia poukázali na zložitú situáciu v sektore výroby a spracovania mlieka, ktorý trápi nízka úroveň nákupných cien surového kravského mlieka, ktorá aj napriek minuloročnému rastu nepokrýva producentom ich náklady.
Pálčivým problémom je podľa mliekarov aj pokles ich spracovateľskej marže, ktorá sa v januári medzimesačne znížila o takmer 12 %, a to aj napriek nárastu spotrebiteľských cien. Ťaživo na sektor podľa nich dopadá aj fakt, že Slovensko má najvyššiu daň z pridanej hodnoty na potraviny v rámci celej EÚ, čím sa znižuje konkurencieschopnosť domácich producentov.
Ako uviedol Alexander Pastorek, prezident SZPM, prvovýrobcovia mlieka majú za sebou dva zlé roky poznačené prepadom cien v roku 2009 a výkyvmi počasia v minulom roku. To spôsobilo, že v tomto období sektor prvovýroby mlieka vyprodukoval stratu vo výške 110 mil. eur. V minulom roku vykázal tento sektor stratu na úrovni 25 mil. eur a v tomto roku prvovýrobcovia odhadujú stratu na úrovni 46 mil. eur.
„Ak sa situácia v priebehu tohto roku nezmení, respektíve nedostaneme žiadne signály, či už zo strany exekutívy, alebo zo strany spracovateľského priemyslu, tak rozhodneme tak, ako sme to urobili vlani v prípade chovu ošípaných, a síce, že skončíme aj s chovom hovädzieho dobytka," uviedol A. Pastorek.
Ako ďalej dodal, aj keď sa takéto rozhodnutia nerobia z večera na ráno, trend vidieť či na rastúcom vývoze jalovíc zo Slovenska, ako aj na poklese počtu prvovýrobcov mlieka. Ten sa vlani medziročne znížil o 29 percent, keď s produkciou mlieka skončilo 235 podnikov.
Generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu Zuzana Nouzovská poukázala na fakt, že aj napriek diskutovanému rastu cien potravín, spracovateľom mlieka klesajú ich príjmy na úkor obchodov.
„V januári síce došlo k nárastu spotrebiteľských cien mlieka, ale spracovateľská marža klesla, a to napriek tomu, že sa od augusta minulého roku snažíme dosiahnuť zvýšenie odbytových cien, aby sme mohli prvovýrobcom zaplatiť lepšiu cenu za surovinu, no úspech sa nedostavil," vysvetlila Z. Nouzovská. Obchodná marža v prípade 3,5-percentného mlieka v januári tohto roka medzimesačne stúpla o 13 %, zatiaľ čo spracovateľská marža klesla o 12 %. „Zo spotrebiteľskej ceny 3,5-percentného mlieka v januári tohto roku, ktorá bola na úrovni 0,8912 eura, spracovatelia dostali iba 0,14 eura, zatiaľ čo obchody dostali 0,2149 eura," vysvetlila Z. Nouzovská.
Zväz zverejnil taktiež hospodárske výsledky mliekarenského priemyslu za minulý rok, v ktorom zaznamenal stratu vo výške 1,4 mil. eur. Spracovatelia upozornili aj na klesajúci podiel predaja slovenských výrobkov na domácom trhu. "Záporné saldo dovozu mliečnych výrobkov od januára do novembra minulého roku je 40 mil. eur," informovala Z. Nouzovská. V prípade konzumného mlieka bol počas jedenástich mesiacov minulého roku podiel domácej výroby na domácej spotrebe 39 %. U syrov bola domáca spotreba z domácej výroby iba 13 %. "Považujeme tieto čísla za alarmujúce, my sme totiž dosiahli nižšiu potravinovú bezpečnosť, ako má Malta," doplnila Z. Nouzovská. „Práve preto sa Slovenská mliečna loď potápa, pretože neschopnosť umiestniť slovenské produkty na domácom trhu znamená vážny dopad na prvovýrobu, preto bijeme na poplach, lebo treba mliečnemu sektoru pomôcť," dodala Z. Nouzovská.
Ako v reakcii na tieto vyjadrenia uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon, slovenskí mliekari vraj musia pochopiť, že sa mení legislatíva EÚ - mení sa spôsob poskytovania podpory z priamej podpory na nepriamu.
„Prechádza sa od priamej podpory mlieka na podporu prostredníctvom pôdy," uviedol Zs. Simon. „Minulý rok dostali naši poľnohospodári platby na plochu na úrovni 144 eur/ha. Tento rok je to 155 eur/ha," spresnil minister.
Naďalej podľa neho zostane zachovaná platba na tzv. veľkú dobytčiu jednotku, ktorá minulý rok dosiahla 143 eur. „Pre tento rok predpokladáme podporu na VDJ vo výške 110 eur," informoval Zs. Simon.
„Platba na dojnicu, ktorá je ešte „priechodná“ prostredníctvom programu EÚ, minulý rok predstavovala 60 eur, tento rok je 76 eur," konštatoval minister.
Dotácie vychádzajú podľa Zs. Simona z legislatívy EÚ a nie je možné v pomere jedna k jednej porovnávať podmienky SR a napríklad Francúzska. „Preto vznikla aj tzv. Bratislavská deklarácia, ktorá hovorí o tom, že pre nové rozpočtové obdobie 2014 až 2020 žiadame pri podporách nové objektívne kritériá a nie tie, ktoré vychádzajú z historických princípov," dodal minister.
