Snaha o zvýšenie podielu slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov rezonuje našou krajinou už dlhší čas. Potravinová sebestačnosť Slovenska nie je ani na úrovni 50 %, čo znamená, že vyše polovičku potravín, medzi nimi aj takých, ktoré by sme si bez problémov mohli dorobiť, veď kedysi sme ich aj dorábali, dovážame zo zahraničia. Čo sú však domáce potraviny? Keď hovoríme o domácich výrobkoch z domácej produkcie, mal by to byť napríklad chlieb vyrobený z pšenice nielen dopestovanej a spracovanej na Slovensku, ale aj z odrody domáceho šľachtenia.?
So šľachtením na Slovensku je to však podobne ako s našou potravinovou sebestačnosťou. Už dva roky šľachtiteľské subjekty nedostali finančnú pomoc od štátu, čím je ich konkurencieschopnosť voči zahraničným subjektom oslabená. Problémom je tiež presadiť sa na domácom trhu. Ešte vždy totiž máme tendenciu považovať to zahraničné automaticky za lepšie. Napríklad slovenské odrody pšeníc sa v rámci množiteľských plôch pohybujú na úrovni 32 – 33 %, jačmene dokonca iba na 10 – 12 %. No aj napriek udalostiam posledných dvadsať rokov dá sa povedať, že slovenskí šľachtitelia si udržali svoju pozíciu, niektorí dokonca prerazili aj na zahraničné trhy. Aj na Celoslovenských dňoch poľa dostalo slovenské šľachtenie zelenú a v krátkom rozhovore sme vyspovedali kompetentných z jednotlivých šľachtiteľských spoločnosti o tom, ako sa im darí, o trendoch v šľachtení, skratka o radostiach a starostiach každodenného šľachtiteľského života. Celý článok v najbližšom vydaní Roľníckych novín.
