Na porastoch kukurice siatej sa v tomto roku výrazne podpísal vplyv počasia, predovšetkým nedostatok zrážok v čase tvorby generatívnych orgánov vrátane kvitnutia. Porasty sú v porovnaní s minulým rokom redšie, predovšetkým pre zhoršenú vzchádzavosť vplyvom sucha v čase sejby a počiatočného vývinu. Čo sa týka zdravotného stavu a výskytu škodcov v porastoch, sú na tom v tomto roku lepšie.
Priebeh počasia pri zakladaní porastov
Prvý jarný mesiac marec roku 2015 bol, podľa SHMÚ, na Slovensku teplým mesiacom. Odchýlka od dlhodobého priemeru predstavovala za Slovensko 1,6 °C . Najteplejšími oblasťami boli juhozápad a východné Slovensko. Z pohľadu vlahových pomerov bol tento mesiac v priemere za celú SR normálnym mesiacom. Zaznamenali sme ale významnejšie rozdiely medzi jednotlivými lokalitami. Južná časť mala zrážky na úrovni normálu, severnejšie boli zrážky mierne nad dlhodobým normálom, ale naopak východné Slovensko bolo na zrážky chudobnejšie a tieto boli na celom území mierne pod hranicou dlhodobého normálu. V termíne zakladania porastov kukuríc, t. j. v mesiaci apríl, bolo počasie menej priaznivé, predovšetkým z pohľadu vlahových pomerov. Teplotne bol mesiac apríl v intenciách dlhodobého priemeru s odchýlkou za Slovensko na úrovni 0,2 °C. Najteplejšími oblasťami boli juhozápad Slovenska a časť južnej oblasti stredného Slovenska. Ostatné oblasti boli na úrovni priemeru a krajný juhovýchod Slovenska bol slabo podpriemerný. Ako už bolo spomínané, tak v apríli sme zaznamenali výraznejší deficit zrážok, keďže celý mesiac bol zrážkovo výraznejšie podnormálny. V priemere za Slovensko spadlo len 55 percent zrážok v porovnaní s dlhodobým normálom. Najmenej to bolo, podobne ako v marci, v oblastiach východného Slovenska, len 41 percent a západného Slovenska so 46 percentami v porovnaní s dlhodobým normálom. V mesiaci máj, v jeho prvých dvoch dekádach, pokračoval trend počasia z apríla. Teploty sa udržiavali okolo priemerných hodnôt s istými výkyvmi, ale pokračovalo zrážkovo chudobné obdobie. Až v poslednej májovej dekáde sa nad naše územie dostali intenzívnejšie zrážky, ktoré ale lokálne boli vo forme silných búrok a lejakov v spojitosti s ďalšími nepriaznivými meteorologickými javmi. Tieto zasiahli predovšetkým oblasti stredného Slovenska, ale lokálne aj oblasti na západe a východe SR. Spomínanými zrážkami bol čiastočne eliminovaný zrážkový deficit, avšak nepriaznivými sprievodnými javmi mohlo lokálne dôjsť k poškodeniu porastov (krupobitie, zaplavenie, podmáčanie porastov).
Zhodnotenie jarnej inventarizácie
Porasty kukurice siatej na zrno boli v čase jarnej inventarizácie v rôznom štádiu vývoja. Počet rastlín sa pohyboval od 44 000 do 90 000 na hektár s priemernou hodnotou na úrovni 68 000.
Kompletnosť porastov bola v jednotlivých regiónoch približne na rovnakej úrovni a v mnohom bola ovplyvnené teplotami vo výške 5 centimetrov nad povrchom pôdy a úhrnmi zrážok v tom ktorom regióne. Kompletnosť sa v jednotlivých krajoch pohybovala od 80 do 95 percent s priemerom za SR 85 percent. Vyrovnanosť medzi jednotlivými krajmi varírovala vo väčšom rozpätí od 73 percent v Košickom a Banskobystrickom kraji do 90 percent v trnavskom kraji. V priemere za sledované porasty bola vyrovnanosť 83 percent.
Rozdielna bola vývojová fáza (počet listov) v jednotlivých krajoch. Počet listov sa v čase inventarizácie pohyboval od dvoch do desať. Vyvinutejšie porasty boli podľa očakávania v Trnavskom a Nitrianskom kraji a menej vyvinuté v severných krajoch Slovenska.
Už v počiatočných vývojových štádiách kukurice bolo pozorované výraznejšie zaburinenie porastov. Priemerné zaburinenie bolo na úrovni 20 percent a pohybovalo sa v širokom rozpätí od 5 do 60 percent, ale stretli sme sa i vyšším stupňom zaburinenia. Výraznejšiu zaburinenosť sme pozorovali v Banskobystrickom, Prešovskom, ale i Košickom a Žilinskom kraji. Porasty však boli väčšinou pred ošetrením herbicídmi resp. pred plečkovaním. Najčastejšie vyskytujúce sa buriny v jednotlivých krajoch boli pichliač roľný, pupenec roľný, pýr plazivý, láskavec ohnutý, mrlík biely, ježatka kuria noha.
Z pohľadu výživného stavu sme na začiatku vegetácie pozorovali symptómy nedostatočnej výživy a to nielen dusíkom, ale aj fosforom. Odporúčali sme preto v najbližšom období venovať pozornosť nielen vyváženej výžive makroživinami, predovšetkým dusíkom a fosforom, ale aj mikroelementami (hlavne zinkom).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
