Chovateľské prostredie sa začalo tvoriť pre zvieratá pri začiatku domestifikácie. Človek začal voľne žijúce zvieratá pripútavať k svojím obydliam, vyčleňoval im priestor pre život a tým začal vytvárať ustajňovacie priestory. Postupne sa zväčšoval rozdiel medzi prirodzeným prostredím divo žijúcej zveri a prostredím chovu domestikovaných zvierat. Človek zabezpečoval zvieratám napĺňanie ich potrieb (krmivo, vodu, ochranu pred nepriazňou počasia a pod.), ale vyžadoval od nich zlepšenie ich vlastností (produkciu, plodnosť a pod.). Takto ovplyvňoval nároky zvierat na chovateľské prostredie a zmenil ich do dnešnej podoby.
Pri tvorbe ustajňovacieho priestoru musel človek vyhovieť geneticky zakódovaným požiadavkám zvierat, ktoré sa počas celej domestifikácie nezmenili. Musel vytvoriť také podmienky, aby zvieratá mohli tieto reakcie uskutočniť. Pri maštaľnom chove však vzniká celý rad nových faktorov, na ktoré sa reakcia vyvíja skúsenosťou a zvieratá na ne dokážu reagovať až po určitom čase po nadobudnutí skúsenosti. Okrem toho, šľachtením na potreby človeka hospodárske zvieratá stratili prirodzenú odolnosť voči niektorým zmenám v prostredí.
Ustajňovací priestor vytvára zvieratám podnety pre ich správanie. Zviera na ne reaguje a súčasne si zabezpečuje svoje životné potreby formou pohybu, odpočinku, žrania, pitia a podobne. Iba ustajňovací priestor, pri ktorom zvieratá dosiahnu svoj cieľ nevytvára psychickú záťaž na zvieratá. Napríklad, keď sa zviera potrebuje napiť, malo by sa dostať k napájačke, alebo keď pocíti potrebu odpočinku malo by nájsť miesto pre ľahnutie a nemalo by byť pri líhaní a odpočinku vyrušované a pod. Keď to zvieraťu nie je umožnené pociťuje to ako záťaž a vytvárajú sa podmienky pre stres. Ak chovateľ chce aby zvieratá realizovali úžitkové vlastnosti v primeranej výške musí splniť ich nevyhnutné potreby, čiže vytvoriť vhodné ustajňovacie podmienky vytvárajúce welfér.
V ustajňovacích priestoroch si hospodárske zvieratá zabezpečujú svoje fyziologické potreby pre zachovanie života a zdravia a pre zaistenie psychickej pohody. Komplex faktorov chovateľského prostredia ovplyvňuje život zvierat a rozhoduje o dosiahnutí vytýčených cieľov chovu. Preto musia byť vytvorené také ustajňujúce podmienky, v ktorom hospodárske zvieratá dokážu v maximálnej miere manifestovať svoje potenciálne úžitkové vlastnosti. Súčasťou chovateľského prostredie je technológia chovu, spôsob výživy a kŕmenia zvierat, klimatické pomery, spôsob odstraňovania exkrementov a udržovanie čistoty chovateľského priestoru, ale aj organizácia chovu a vzťah človeka ku zvieraťu a ďalšie.
Dnes už nie je pochýb o tom, že dojnice sa majú chovať vo voľnom ustajnení. Voľné ustajnenie s ležiskovými boxami zabezpečuje kravám najväčšie pohodlie a welfare. Udržuje kravy čisté a poskytuje im dostatočné pohodlie pre odpočinok bez vyrušovania ostatnými kravami. Môžu byť riešené s podstielaním s produkciou maštaľného hnoja, alebo bez podstielania s produkciou hnojovice. Prednosti ležiskových boxov je možné dokonale využiť iba pri správnej voľbe ich rozmerov podľa telesného rámca dobytka. Musia byť riešené tak, aby zabezpečovali maximálnu pohodu pri ležaní a súčasne umožňovali pohodlné a prirodzené vstávanie a líhanie. V opačnom prípade, ak sa v boxoch neposkytne dojniciam dostatočné pohodlie, hľadajú si na ležanie iné miesto, napr. v priestoroch kŕmiska alebo v hnojnej chodbe. V takom prípade sa kravy nadmerne znečisťujú. Aby rozmery boxov vyhovovali všetkým zvieratám v stáde, je potrebné dimenzovať ich na telesné miery tých najväčších.
V ležiskových boxoch kravy uprednostňujú mäkkú, nešmykľavú podlahu s dobrými izolačnými vlastnosťami. Všetky tieto požiadavky splňuje podstielanie. V našich podmienkach sa najviac využíva slama. V oblastiach s nedostatkom slamy je vhodné využívať odseparovaný kal z hnojovice, ktorý je vhodným materiálom na podstielanie. Pre hygienizáciu kalu sa využíva BRU (Bedding Recovery Unit). Je to zariadenie, v ktorom sa hnojovica separuje závitovkovým separátom FAN a separát potom prechádza rotujúcim bubnom, kde sa za 12-18 hodín materiál mikrobiálnou činnosťou prehrieva na 70 °C, čím sa podstielací materiál presuší a hygienizuje. Napriek tomu, že pri využívaní separátu sa podstiela produkuje sa v ňom hnojovica.
V nepostlaných systémoch ustajneniach sa ako podlaha boxov využívajú matrace. Sú to rôzne typy gumových matracov alebo plnené matrace gumovou drvinou alebo vodou. Využívajú sa jednokomorové prípadne dvojkomorové matrace plnené vodou.
Vo voľnom ustajnení sa zvieratá premiestňujú z jedného obslužného miesta k druhému (žranie, pitie, odpočinok). Treba tak zvieratám vytvoriť priestor pre tento pohyb. Vo voľnom ustajnení s ležiskovými boxami sa zvieratá pohybujú v kŕmisku, hnojnej chodbe a spojovacej uličke medzi kŕmiskom a hnojnou chodbou. V týchto priestoroch musí byť dostatočný priestor nielen pre zvieratá, ktoré uspokojujú svoje potreby (žranie, pitie) ale aj pre pohyb ďalších kráv. Kŕmisko musí byť tak široké, aby za žerúcimi kravami mohli ďalšie kravy meniť kŕmne miesta; to znamená, že sa im musí umožniť za týmito kravami prechádzať. Hnojná chodba pri boxovom ustajnení musí byť tak široká aby umožnila kravám pohodlne vchádzať a vychádzať do boxov a musí im umožniť obísť sa, keď sa stretnú. V spojovacích uličkách bývajú umiestnené napájačky. Šírka uličky musí byť tak široká aby umožnila súčasne kravám piť ale i uličkou prechádzať.
Ing. Vojtech Brestenský, CSc.,
Národné poľnohospodárske centrum – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
