Nastupuje rozhodujúce obdobie pre porasty.
Slovensko má za sebou zimu, ktorá bola na väčšine územia chudobná na zrážky. Z dlhodobého hľadiska sa podľa meraní SHMÚ deficit zrážok najdlhšie kumuluje na Podunajskej nížine, čo môže spôsobiť problémy na začiatku vegetačného obdobia. Navyše sa pri nastupujúcich slnečných a teplých dňoch začína prejavovať aj vplyv výparu. Napriek tomu sme po rokoch mali relatívne normálnu zimu s mrazmi, niekde aj s holomrazmi, ktoré pre oziminy predstavujú vždy veľké riziko.
Najväčšia pozornosť sa v tomto období venuje prihnojovaniu prezimovaných porastov s dôrazom na aplikáciu dusíka, ktorý je popri agroekologických faktoroch limitujúcim činiteľom úrody.
Tie porasty, ktoré na základe inventarizácie uskutočnenej na konci novembra 2016, vykazovali nedostatky vo výžive, bude potrebné prihnojiť v priebehu jarnej vegetácie na základe agrochemických rozborov pôd, resp. v neskorších rastových fázach aj na základe výživného stavu porastov. Tam, kde boli zistené nižšie počty rastlín na jednotku plochy, treba zvýšenú pozornosť venovať regeneračnému prihnojeniu s cieľom podporiť rast a regeneráciu zimou oslabených rastlín, obnovu asimilačného aparátu, odnožovanie a rast koreňovej sústavy.
Porasty vstupovali do zimy s uspokojivým zdravotným stavom. Napadnuté chorobami boli väčšinou v lokalitách s výraznejším zamokrením a podmáčaním pôdy. Doc. Ing. Kamil Hudec, PhD., autor jedného z článkov upozorňuje, že osevné postupy, ktorých pestrosť a kvalita nie je ani zďaleka ideálna, sú jedným z faktorov, ktoré vplývajú na celú škálu škodlivých činiteľov, mimo iného aj na choroby bázy stebla, ktoré sa v mnohých oblastiach začali opäť rozširovať.
Čo sa týka burín, stav poľnohospodárskej činnosti za posledných dvadsať rokov vedie k významným zmenám v zložení burinových spoločenstiev obilnín. Predchádzajúci trend v znižovaní počtu druhov burín v agrofytocenózach sa otočil proti pestovateľovi a je možné konštatovať, že vo väčšine prípadov sa na ornej pôde na Slovensku zvyšuje miera zaburinenosti. Predpokladá sa, že desať percent strát poľnohospodárskej produkcie možno pripísať konkurenčným účinkom burín a to aj napriek ich intenzívnej kontrole vo väčšine poľnohospodárskych systémov. Je to spôsobené tým, že väčšina burín lepšie využíva pôdny priestor v porovnaní s kultúrnymi plodinami a ľahšie sa prispôsobujú nepriaznivým životným podmienkam. Aj tejto problematike je venovaný článok, ktorý je okrem iného zameraný na dôvody šírenia, donedávna málo významných ozimných druhov burín.
Môžeme len konštatovať, že problematika ochrany rastlín je zložitý proces. Umocňuje ho veľký výber účinných látok v kontexte uplatňovania antirezistentnej stratégie, ďalej skladba pestovaných plodín, štádiá vývoja porastov a úroveň škodlivosti chorôb a škodcov.
Preto súčasťou predkladanej odbornej prílohy je aj komplexný prehľad prípravkov na ochranu pšenice – jednej z najrozšírenejších plodín u nás aj vo svete.
VIERA UVÍROVÁ
