Skorý nástup vegetácie, ale s mrazmi treba počítať.
Rok 2023 podľa údajov SHMÚ skončil z teplotného hľadiska ako druhý najteplejší od roku 1931. Štatisticky veľmi významné ročné odchýlky sa vyskytli na celom území Slovenska a tak je po teplotnej stránke charakterizovaný ako silno až mimoriadne nadnormálny. Priestorový úhrn zrážok dosiahol v roku 2023, 1003 mm, čo predstavuje 132 percent normálu, takéto zrážky sa považujú za výrazne nadnormálne. Od roku 1981 boli ročné úhrny zrážok vyššie iba raz, a to v roku 2010, kedy dosiahli extrémnu hodnotu 1255 mm. Poradie zrážkovo najbohatších mesiacov bolo v roku 2023 nasledovné: november (120 mm), august (120 mm), december (105 mm) a január (103 mm). Takže medzi prvými štyrmi mesiacmi sa ocitli jeden letný, jeden jesenný a dva zimné mesiace. Veľmi pozoruhodná je predovšetkým kombinácia mesiacov január, november a december.
Realitu zmien klímy akceptujú všetci zainteresovaní, vrátane tvrdých klimatických skeptikov. Napriek tejto všeobecnej akceptácii sa nám však vôbec nedarí postaviť sa k tomuto problému racionálne. Čo teda môžeme robiť v oblasti poľnohospodárstva u nás? Adaptovať sa priebežne na existujúce pomery, hlavne čo sa týka hospodárenia s vodou, flexibilných zmien v štruktúre produkcie a agrotechnických aktivít. Možno konštatovať, že sa klíma v našom regióne zmenila, nie sú náznaky stabilizácie a nie je v našich rukách v krátkom časovom horizonte reagovať spätným chodom.
Poďme však k aktuálnemu stavu porastov ozimín. Celkový pohľad na porasty repky a ozimných obilnín nie je všade lichotivý. Problémom je – ako už bolo vyššie naznačené, veľké množstvo zrážok, ktoré na mnohých lokalitách Slovenska nedokázala pôda dostatočne absorbovať. Rozmočená pôda sťažuje prihnojovanie, v prípade prerastených porastov reguláciu rastu, taktiež ochranu porastov, ktorá je zvlášť dôležitá vzhľadom na zvýšené riziko výskytu a šírenia hubových chorôb a pre nadpriemerné teploty tiež šírenie škodcov. Ani s teplotami to nie je práve ideálne. Vyššie teploty v skorej jari podnecujú skorý nástup fenologických fáz citlivých na prízemné mrazy. Pred nami je pritom dva a pol mesiaca, kedy sa s priam železnou pravidelnosťou vyskytujú neskoré jarné mrazy s devastačným účinkom na predčasne rozkvitnuté ovocné stromy, či pučiaci vinič, ale aj novozaložené porasty jarín.
Väčšina porastov ozimných obilnín bola pri bežnom pohľade začiatkom februára celkom dobre zapojená. Skoršie siate ozimné jačmene sú pomerne husté. Už na jeseň sa lokálne vyskytovali na listoch ozimnej pšenice nekrotické škvrny, pri podrobnejšej prehliadke identifikované ako septórie. Na ozimných jačmeňoch sa vyskytla hnedá škvrnitosť a múčnatka. Tam, kde sa neprejavili nadpriemerné zrážky, sa na poškodení porastov najmä na juhozápadnom Slovensku podpísali hraboše a to hlavne na pôdach, kde je viac rokov za sebou využívaná minimalizácia pri príprave pôdy. K poškodeniu porastov prispela aj vysoká zver, najmä na poliach v blízkosti lesov.
Veľkou témou v ochrane plodín proti burinám je rezistencia burín. Najčastejšie sa herbicídna rezistencia týka skupiny ALS inhibítorov. Táto skupina bola na trh uvedená v 80. rokoch minulého storočia a na obľube stúpla z mnohých dôvodov, napr. pre širokospektrálny účinok prípravkov, nízke dávky, malú fytotoxicitu, nízku toxicitu pre necieľové organizmy, atď. Vzhľadom k vyššie uvedenému, je táto skupina herbicídov zasiahnutá reštrikciami pomerne málo. Ide o skupinu látok z rôznych chemických skupín, ktoré boli využívané najmä v obilninách a kukurici, avšak so zavedením herbicídne tolerantných technológií sú používané aj v ďalších širokoriadkových plodinách (slnečnica a cukrová repa), možno ich využiť v zemiakoch, či v strukovinách. V tejto situácii je potrebné dôkladne sledovať používanie týchto herbicídov v rôznych plodinách, pretože ich časté používanie vedie k rýchlemu rozvoju rezistencie. Aj o tejto problematike sa môžete dočítať v odbornej prílohe, ktorú držíte v rukách.
VIERA UVÍROVÁ
https://rno.sk/wp-content/uploads/2024/03/psenica-jar-min.pdf
