Hlavný faktor výroby – nevyspytateľný priebeh počasia
Podľa informácií Štatistického úradu SR k 20. júnu 2020, očakávame tento rok úrodu hustosiatych obilnín v SR približne na úrovni minulého roka. Celková úroda hustosiatych obilnín by v porovnaní s rokom 2019 mala byť vyššia o 0,9 percenta na úrovni takmer 2 mil. 677-tis. ton. Tento nárast ovplyvnilo medziročné zníženie celkových osiatych plôch o dve percentá
a súčasne vyššia očakávaná priemerná úroda z hektára o 2,4 percenta.
Výmery pšenice tvoria v tomto roku takmer 70 percent z plôch osiatych hustosiatymi obilninami. V roku 2020 je táto výmera medziročne nižšia o 4,2 percenta, pričom na Slovensku sa pšenica pestuje na takmer 391-tisíc hektároch pôdy. Jej úroda by mala dosiahnuť 1,95 milióna ton. Výmery jačmeňa sú medziročne vyššie o 4,7 percenta a dosiahli takmer 133-tisíc hektárov. Celková úroda jačmeňa sa očakáva na úrovni takmer 606-tisíc ton. V prípade pšenice sa očakáva priemerná úroda 4,99 tony z hektára, čo je mierne vyššia hektárová úroda v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale pod úrovňou päťročného priemeru. Toľko k prvým odhadom úrod pre tohtoročnú sezónu, na ktoré bude mať ešte vplyv priebeh počasia v nasledujúcom období.
Napriek tomu, že zber obilnín je v plnom prúde, pestovatelia sa už musia zamýšľať nad založením porastov ozimných obilnín pre nasledujúcu sezónu. Pšenica, aj keď je najrozšírenejšou obilninou so širokým areálom pestovania, z hľadiska agroekologických podmienok patrí medzi najnáročnejšie obilniny. Z ozimných obilnín je najnáročnejšia na predplodinu. Pestovanie pšenice po sebe sa neodporúča. Ak je predsa len zaradená po inej obilnine, resp. po sebe, je potrebné sa zamerať na výber odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, predsejbovú prípravu pôdy, zvýšenie dávky dusíka, ak pestovateľ má možnosť – tak zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja, dodržanie agrotechnického termínu sejby, zvýšenie výsevku o 5 – 10 percent a dôslednú kontrolu výskytu chorôb, škodcov a burín. Efektívnosť výroby pšenice, tak ako aj iných rastlinných komodít, je ovplyvnená klimatickými podmienkami, vynaloženými nákladmi na jej výrobu, vývojom realizačnej ceny a v značnej miere aj poskytnutou podporou. V našich klimatických podmienkach má pšenica ozimná spravidla na začiatku jari dostatočné množstvo vody zo zásob vytvorených pri dostatku snehu počas zimného obdobia.
V posledných rokoch tomu však nie je vždy tak, už vôbec nie na juhozápade Slovenska. Príkladom uvedeného je aj aktuálna pestovateľská sezóna. Nedostatok zrážok, výrazne nadpriemerne vysoká teplota vo februári a veľký počet dní s prízemnými mrazmi aj na juhu v marci a apríli z pohľadu poľnohospodárskej prvovýroby ohrozili nielen porasty ozimín, ale najmä novozaložené porasty jarín. Zrážkovo normálne až nadpriemerné boli len mesiace február a jún. Vlhké počasie v období tvorby zrna podporuje úrodu, avšak dôsledkom opakovaných prívalových dažďov, aké sa vyskytli počas tohtoročného júna, môže byť zníženie obsahu dusíkatých látok a zhoršenie ostatných kvalitatívnych parametrov. K významným faktorom ovplyvňujúcim výšku a kvalitu dopestovanej naturálnej produkcie patrí výživa a hnojenie rastlín. Podľa prof. Ing. L . Ducsaya, Dr., autora jedného z odborných príspevkov, výživa rastlín sa v podmienkach Slovenska podieľa na realizácii genetického potenciálu pestovanej plodiny približne 35 percentami. Úroveň tejto hodnoty je významne závislá od úrodnosti pôdy, v dôsledku čoho sa realizácia efektu aplikácie hnojív nachádza v podstatne širšom intervale 6 až 80 percent.
Ďalšou aktuálnou témou, ktorej sa venuje pozornosť na mnohých podujatiach zameraných na fungicídnu ochranu rastlín je výskyt mykotoxínov v obilninách. Ukazuje sa, že v pnohospodárskej praxi nie je uvedená problematika celkom jasná, preto cieľom ďalšieho z odborných príspevkov je ozrejmiť pestovateľom základné pojmy a spôsoby vzniku mykotoxínov v rastlinách, najmä v zrnách obilnín. Súčasťou odbornej prílohy, ktorú máte v rukách, je aj tabuľkový prehľad odrôd ozimných obilnín – pšenice, jačmeňa, raže a tritikale.
VIERA UVÍROVÁ
