U väčšiny BIO-pesticídov je príliš krátka doba účinnosti a mechanizmus účinku sa veľmi často zahmlieva. V praxi to znamená, že pri takýchto prípravkoch treba často opakovať ochranný zásah, ako je tomu napríklad v prípade eko-insekticídu na báze Bacillus thuringiensis.
Krátka doba účinnosti a opakovanie zásahov
Pri tomto type zásahu voči obaľovačom treba trikrát opakovať postrek, aby sme dosiahli takú istú účinnosť, ako jedna aplikácia s ovicidno-larvicídnym insekticídom. Tu samozrejme sa otvára otázka v širších súvislostiach, čo je vlastne ekologické: trikrát prejazd, trikrát utláčanie pôdy, trikrát emisia škodlivých spalín z traktora, trikrát cena prípravku, trikrát cena práce? No a hlavne, Bacillus thuringiensis nie je druhovo špecifický larvicíd, to znamená, že zabíja larvy všetkých druhov žijúcich v biocenóze. V prípade hubových patogénov je účinnosť eko/bio pesticídov uspokojivá len pri slabom infekčnom riziku, pri strednom a vysokom riziku zvyčajne zlyhávajú.
Aplikácia medi a síry
Chrbtovou kosťou eko-produkcie je používanie medi a síry, je to však vskutku ekologické? Vedľajším produktom pri rafinácii nekvalitnej ropy, je obrovské množstvo priemyselne vyrobenej síry. No a čo s ňou? Farmácia a kozmetika dáva prednosť čistej prírodnej síre vyťaženej za neľudských podmienok v krajinách tretieho sveta, napríklad v Indonézii, avšak jej spotreba zas nie je až tak objemovo príťažlivá. Takže zostáva poľnohospodárstvo.
Aby sa posilnil účinok už spomínaných eko/bio pomocných látok vo vinohradníctve, tak sa v ekologickej produkcii odporúča aplikácia práškovej síry vo vysokých dávkach na hektár. A čo sa s tou sírou stane v biocenóze? Zmení sa dramaticky pH pôdy? Nie, tých 150 - 600 kg síry rozprášenej na jeden hektár za rokrok vraj z porastu odsublimuje, vyparí sa. Krátky pohľad do chemických tabuliek ešte z mojich gymnaziálnych štúdií ma zaskočil: bod topenia síry je 115,21 °C a bod varu 444,6 °C. To znamená, že ak by síra v poraste odsublimovala, tak nám zároveň odsublimuje celý vinohrad, železné stĺpiky a drôtenka by však zostali, železo má totiž podstatne vyšší bod odparenia.
Vplyv na biocenózu
Zahlmievanie ekológov sa však v prípade síry nekončí iba na elementárnych poznatkoch anorganickej chémie. Ak aplikujeme celým priehrštím síru, nezničí nám to dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorého si za nemalé peniaze treba nakúpiť, aby ste ekologickým spôsobom riešili výskyt fytofágnych roztočov? Nie, máme predsa špeciálne kmene odolné na síru. Takže tie doteraz predávané dravé roztoče odolné neboli, ale ako náhle začneme vo veľkom práškovať sírou, zrazu máme aj odolné kmene.
Môžeme tomu veriť, ak fakt veľmi chceme, ale nevyhneme sa následnej otázke: „A nemáme v poraste aj na síru odolné fytofágne roztoče?“
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
