Priamy predaj od prvovýrobcov spotrebiteľom bude jednoduchší. Aspoň tak to predpokladá návrh legislatívy z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý minulý týždeň schválila vláda.
Ide o nariadenie vlády SR, ktorým sa upravuje výroba a predaj produktov a potravín rastlinného pôvodu a živočíšneho pôvodu konečnému spotrebiteľovi, a o nariadenie vlády SR, ktorým sa stanovujú technické a hygienické požiadavky na občasné bitúnky. Obe nariadenia by mali nadobudnúť účinnosť od 1. novembra 2011, no závisí to ešte od procesu ich notifikácie v Bruseli.
Ako po rokovaní vládneho kabinetu uviedol šéf rezortu pôdohospodárstva Zsolt Simon, prostredníctvom uvedených nariadení ministerstvo rieši predaj výrobkov, ktoré sa dopestujú a vyprodukujú na území SR. „Tieto nariadenia vlády môžu dať novú dimenziu a nové pracovné miesta vidieku,“ konštatoval minister.
Zároveň pripomenul, že legislatíva bude slúžiť len pri predaji produkcie pochádzajúcej z vlastného chovu alebo z vlastnej produkcie. „Nebude teda možné kúpiť si dánsku ošípanú, spracovať ju a predať ju ako slovenskú klobásu. Chovateľ bude môcť spracovať len to, čo sám dochová," povedal minister.
Podľa neho je zámerom ministerstva umožniť roľníkom, aby mohli konečnému spotrebiteľovi, vrátane reštaurácií a stravovacích zariadení, predávať všetko to, čo dokážu vyprodukovať. V prípade rastlinných produktov, mlieka a mliečnych výrobkov či medu nebudú pritom žiadne množstevné obmedzenia. Limitovaný bude len predaj mäsa a mäsových výrobkov.
V občasnom bitúnku bude možné mesačne porážať len taký počet hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz, ktorý zodpovedá 16 veľkým dobytčím jednotkám. V prípade hydiny a králikov to bude hranica 500 kusov za mesiac.
Prvovýrobcov, ktorí sa budú chcieť zapojiť do systému predaja konečnému spotrebiteľovi, chce ministerstvo podporiť aj zavedením podpôr na nákup príslušných technológií. „S takouto podporou sa počíta, pričom presnejšie informácie o forme, zdroji a cieľoch podpory prinesie ministerstvo v najbližšom období,“ povedal hovorca rezortu pôdohospodárstva Juraj Kadáš.
Ako ďalej vyplýva zo spomenutých nariadení, systém predaja konečnému spotrebiteľovi bude rozdelený do troch kategórií. „Za prvé sú to nepodnikatelia, ktorí nemusia v zmysle daňových právnych predpisov podávať daňové priznania. To sú tí, ktorí chovajú doma napríklad hydinu, produkujú niečo navyše a môžu to predať. Druhou skupinou sú podnikatelia, ktorí produkujú ročne tovar do sumy 49 790 eur, teda podnikatelia, ktorí nie sú povinní byť platcami DPH. Treťou kategóriou sú veľkí podnikatelia, pre ktorých sú stanovené mesačné hodnoty pre porážku a predaj zvierat," citovala TASR ministra Zs. Simona.
Ako nám povedala Paulína Komarová, vedúca kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, navrhovaný legislatívny predpis rieši aj oblasti, ktorý predpis v oblasti tzv. „predaja z dvora“ neriešil. Zároveň má legislatívne zabezpečiť minimálne požiadavky na kvalitu a bezpečnosť potravín z domácej produkcie.
„Na prvovýrobcov budú pritom kladené minimálne požiadavky, ktoré sú v súlade s platnou národnou legislatívou a legislatívou Európskej únie,“ pripomenula P. Komarová.
Čo na to prax?
A ako sa na uvedené nariadenia vlády pozerajú prvovýrobcovia, ktorých sa to najviac týka, ktorí však neparticipovali na príprave príslušnej legislatívy?
„V rámci pripomienkového konania sme naše pripomienky z radov praxe aj od zástupcov Platformy 4 MVO zaslali priamo generálnej riaditeľke Sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu MPaRV SR, ale, žiaľ, žiadna z nich nebola v podstate do týchto nariadení zapracovaná. Aj tie pripomienky, ktoré boli sčasti akceptované, boli upravené tak, že z výslednej verzie nariadení vlády vyplývajú výrazne sťažené podmienky a situácia pri schvaľovaní prevádzok, a to z pohľadu živnostenského úradu, úradu verejného zdravotníctva a životného prostredia,“ konštatovala Eva Porubänová, zástupkyňa Platformy 4 MVO, ktorú aj v súvislosti s problematikou tzv. predaja z dvora vytvorili štyri mimovládne organizácie.
Podľa nej je napríklad veľká škoda, že sa do všeobecných ustanovení – teda predmetu úpravy - nezakomponovalo, že ide o činnosť poľnohospodárstvo. „Poľnohospodársku prvovýrobu ako činnosť prideľuje v prípade súkromne hospodáriacich roľníkov obec a v prípade právnických osôb obchodný register. Takže rozšírením tejto základnej činnosti o priamy predaj konečnému spotrebiteľovi, respektíve o občasné bitúnky a rozrábkarne, by sa vyriešilo množstvo praktických otázok, vyplývajúcich zo schvaľovacieho procesu všetkých zainteresovaných schvaľovacích a kontrolných orgánov. Stále si pritom myslíme, že by malo ísť o špeciálnu registráciu a nie len byť všeobecne zaregistrovaný ako chovateľ,“ konštatovala E. Porubänová.
Ako ďalej uviedla, v návrhu o priamom predaji nie je nikde zakomponovaná zmienka o označovaní tovaru a informovaní zákazníka o dátume spracovania a iných náležitostiach. Dôsledkom tejto "nepovinnosti" sa potom v praxi môžu stať nekalé praktiky - napríklad prebaľovanie mäsa a následné kamuflovanie jeho čerstvosti.
Likvidačné podmienky
„Pre našu spoločnosť, ktorá má asi 90 percent tržieb z priameho predaja poľnohospodárskych výrobkov, je pripravovaná dvojica nariadení doslova likvidačná,“ hovorí Pavel Petránek zo spoločnosti Morky Petránek Turčianske Teplice.
„Keďže naše ročné tržby presahujú hranicu 49 790 eur, podľa § 2 ods.4 príslušného nariadenia o priamom predaji musíme našu prevádzku zaregistrovať ako občasný bitúnok, alebo rozrábkáreň podľa osobitného predpisu. Avšak v tomto prípade bude na nás uplatnené limitované množstvo spracovania našej produkcie, a nelimitované množstvo cudzej produkcie. Je to nelogické, keďže my spracúvame len vlastnú produkciu. Objem objednávok od konečných spotrebiteľov na našu jatočne opracovanú hydinu pritom neustále rastie, a naša spracovateľská kapacita je tiež bez obmedzenia. Takže navrhovaný mechanizmus registrácie a spracovania vlastnej produkcie (do 500 kusov mesačne) je pre nás a naše vyhľadávané produkty kontraproduktívny,“ vysvetľuje P. Petránek.
Nelogický limit
Ako ďalšiu výhradu uvádza, že podľa navrhovanej registrácie budú musieť zabezpečiť prehliadky ante mortem a post mortem, vrátane identifikácie zvierat (§ 3, ods 1), čo je pre spracovanie hydiny z vlastnej produkcie ťažko realizovateľné, keďže nejestvuje centrálna evidencia chovanej hydiny jednotlivo na kusy.
„Máme pocit, ako keby ministerstvo pôdohospodárstva pomiešalo hrušky s jablkami, keď produkciu a spracovanie vlastných produktov obmedzilo výškou dosiahnutého obratu z týchto produktov. Veď je veľký rozdiel (v tržbách) ak predáte 500 kusov brojlerových kurčiat, alebo 500 kusov jatočných moriakov. Ak už mal byť nejaký limit, tak mal byť stanovený na základe najslabšieho a najlimitovanejšieho článku celej produkcie a spracovania, čo zväčša býva chladiarenská alebo spracovateľská kapacita. Stanoviť limit na základe dosiahnutých tržieb je nelogické,“ zdôraznil Pavel Petránek.
