Z karanténnych hubových chorôb na zemiakoch je mimoriadne nebezpečná rakovina zemiaková, ktorú spôsobuje Rakovinovec zemiakový Synchytrium endobioticum. Rakovina zemiaková sa prejavuje bujnením pletív, pri ktorom sa na infikovaných hľuzách v blízkosti očiek, na stolónoch alebo na báze stonky vytvárajú bradavičnaté nádory s rozmermi niekoľko milimetrov až do veľkosti päste.
Príznaky napadnutia
Nádory na hľuzách sú spočiatku biele alebo ružové, postupne tmavnú, rozpadnú sa a následne prichádza k hnilobe celej hľuzy. Nádory v suchom prostredí práchnivejú, vo vlhkom prostredí hnijú. Nádory vytvorené za prítomnosti svetla sú zelené. Niekedy bývajú napadnuté listy, zriedka kvety. Nikdy nenapadá korene. Na poraste zemiakov nie sú viditeľné príznaky infekcie.
Bionómia patogéna
Rakovinovec zemiakový napáda mladé rastúce pletivá. Parazituje vo vnútri buniek hostiteľskej rastliny, kde vytvára zoosporangiá s pohyblivými zoospórami. Zimné zoosporangiá sú uvoľňované do pôdy z rozkladajúcich sa nádorov. Zimné zoosporangiá sú hrubostenné a zostávajú životaschopné 20 až 30 rokov i v nepriaznivých podmienkach. Klíčia už pri teplote 3,5 až 5°C. Optimálna teplota pre klíčenie je do 18 °C. Zo zoosporangií sa uvoľnia zoospóry, ktoré sa vo vlhkom prostredí pomocou bičíka pohybujú v pôde a napádajú bunky hostiteľa. Pri infekcii zoospóra stráca bičík a preniká do hostiteľskej bunky. Táto sa pod enzymatickými vplyvmi parazita začína zväčšovať a delí sa. V infikovaných rastlinných bunkách vznikajú tenkostenné, krátkožijúce letné zoosporangiá s obsahom veľkého množstva zoospór, ktoré infikujú ďalšie bunky. Okolo pôvodne infikovanej bunky vznikajú charakteristické ružice zbujnených buniek. Počas vegetačného obdobia huba vytvorí niekoľko generácií letného štádia. Koncom leta sa v povrchových vrstvách napadnutých pletív vytvárajú hrubostenné zimné zoosporangiá, ktoré sa z rozpadnutých rakovinových nádorov uvoľňujú do pôdy. Rakovinovec najlepšie vegetuje v oblastiach s priemernými júlovými teplotami vzduchu pod 16 °C s dostatkom vlahy. Rakovinovec zemiakový má veľký počet patotypov s rozdielnou schopnosťou napádať jednotlivé odrody zemiaka (doteraz bolo identifikovaných 41 patotypov). V Európe je najrozšírenejší patotyp 1. Najrozšírenejšie patotypy v EPPO regióne sú 1, 2, 6, 8 a 18.
Spôsob prenosu a šírenia, škodlivosť
Zárodky rakovinovca zemiakového sa môžu rozširovať zo zamorených na nezamorené pozemky najmä zeminou prichytenou na rastlinách, na hľuzách zemiakov, na sadeniciach rastlín, koreňovej zelenine, cibuľovinách a buľvovitých rastlinách, na poľnohospodárskych strojoch, náradí a obuvi pracovníkov, zeminou, ktorá zostala vo vreciach od zemiakov a pod. Môžu sa prenášať tiež hnojom, kompostom, vodnou a veternou eróziou pôdy, na väčšie vzdialenosti aj zvieratami a vtákmi.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
