Od založenia rakytníkového sadu v PD Tvrdošovce uplynulo päť rokov. Za ten čas v družstve pracovali na kompletizovaní technologického zariadenia pre spracovanie plodov rakytníka a na budovaní sortimentu výrobkov z čistej rakytníkovej šťavy, alebo jej kombinácii s inými druhmi ovocia, ktoré v družstve pestujú. Navyše v týchto dňoch skúšobne lisujú semená rakytníka pre získanie najcennejšieho produktu rastliny a to oleja bohatého na vitamíny, karotény, karotenoidy, fytoncídy, minerálne soli, nenasýtené mastné kyseliny omega 3, 6, 7, 9 a iné organické kyseliny.
Získanie Značky kvality SK GOLD na šesť výrobkov z rakytníka v roku 2014 svedčí o kvalitnej a systematickej práci s cieľom presadiť sa vlastnými finálnymi výrobkami na domácom trhu a v budúcnosti aj na zahraničných trhoch.
Rakytník – jedinečná rastlina
Rozhodnutie založiť sad s rakytníkom bolo doménou Ing. Rozálie Szabóovej – predsedníčky PD Tvrdošovce a to na základe inšpirácie v zahraničí v Maďarsku, Rusku a Českej republike a svojich osobných pozitívnych skúseností s produktmi z rakytníka. Aby to nebolo celkom jednoduché, rozhodli sa, že túto rastlinu budú pestovať a aj pestujú ako BIO rastlinu, čo si vyžaduje celkom iný prístup k príprave pôdy, technológii pestovania, spracovaniu rastliny a výroby produktov z nej.
„Našou špeciálnou a jedinečnou rastlinou je rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides), ktorý poskytuje ovocie bohaté na kombináciu 10 vitamínov – antioxidantov, 15 stopových prvkov, olejov, nenasýtených mastných kyselín. Vzácny je predovšetkým olej, ktorý má širokospektrálne využitie. Plody sa sušia, vyrába sa z nich extrakt, čaj, kompóty, džemy, sirupy a olej,“ predstavil na úvod rakytník Ing. Tibor Mojzes – vedúci spracovania ovocia.
Výsadba rakytníka
Samotnej výsadbe v roku 2010 predchádzala 3-ročná analýza pôdy, čoho výsledkom bolo vydanie certifikátu o kvalite pôdneho prostredia. Výsadba bola realizovaná na 12,5 ha. „Vysadili sme nemeckú šľachtenú odrodu Leikora, sadbový materiál pochádzal z Českej republiky. Rakytník je dvojdomá rastlina, ktorá sa pestuje v pomere 1:9 (jedna samčia a deväť samičích rastlín) v spone 4,0 × 1,5 m. Dva roky pred samotnou výsadbou aplikovali do pôdy maštaľný hnoj. Nakoľko je sad v štatúte BIO/Organic, chemicky sa neošetruje proti chorobám, škodcom, alebo burinám. Vo výžive a hnojení sa neaplikujú žiadne priemyselné hnojivá,“ dodal Ing. T. Mojzes. Certifikát vydala spoločnosť oprávnená na výkon kontroly a certifikácie u prevádzkovateľov ekologického poľnohospodárstva Naturalis SK, s.r.o. Certifikáciou prešiel sad s rastlinami, technológia výroby a samotné výrobky z rakytníka.
Ošetrovacie zásahy
„Rakytník je nenáročný na pôdu, ale ak chceme mať výsledky, zvolili sme kvalitnejšie stredne ťažké hlinito-piesočnaté pôdy. V tomto roku sme vykonali pokusy na vybraných rastlinách, na ktoré sme aplikovali prírodnú výživu s cieľom zistiť vplyv takejto výživy na produkčnú schopnosť rastliny,“ uviedol Ing. T. Mojzes.
Jarný rez krov rakytníka je mierny s cieľom presvetliť porast, odstrániť bočné konáre, ker zahusťujúce konáre. Čo sa týka nárokov na vodu, neznáša vyššiu hladinu spodnej vody. „Rakytníkový sad je založený na terénnej vyvýšenine na hlinito- piesočnatej pôde. So spodnou vodu tam nie je problém,“ vysvetlil Ing. T. Mojzes a dodal: „Čo rakytníku nevyhovuje je prievan. Zistili sme to na jednej strane výsadby, kde je otvorený terén a točí sa tam prúd vzduchu, kry v tejto časti sadu zaostali v raste.“
Sad bolo potrebné oplotiť proti zvery. Problémom boli zajace a srnky, ktoré ohrýzaním poškodzovali mladé výhonky krov. Naproti tomu škorce uprednostňovali plody čerešní a viniča hroznorodého v neďalekom sade a vinici. Sporadicky sa na kroch vyskytli vošky, ale tie následne likvidovali lienky. Na rakytníku doteraz nezaznamenali choroby. Životnosť kríka je 10 – 15 rokov pri intenzívnom pestovaní. V medziradoch je vysiata zmes tráv, ktorá sa pravidelne kosí.
Organizácia sadu
Tretí – štvrtý rok od vysadenia dáva rakytník významnú úrodu, minimálne 14 kg plodov na ker. Plody rakytníka sa veľmi ťažko oberajú, čomu podriaďujú celý zber. Výsledkom je, že sad delia na dve polovice. Každý rok zrežú jednu polovicu sadu a to konáre s plodmi v čase technologickej zrelosti. Druhá polovica sadu ostáva „úhorom“. Takto zrezané rastliny rodia až o dva roky. Týmto postupom si zabezpečujú kontinuitu v produkcii plodov. V súčasnosti bola každá polovica sadu zrezaná raz od založenia sadu.
Zber plodov zrezaním konárov s násadou
Technologická zrelosť plodov sa zisťuje opticky a hmatom, keď je plod vyfarbený do oranžova a polotuhej konzistencie. Samotný zber trvá 5 - 6 týždňov, takže aj plody samotné sa dostávajú do rôznych štádií zrelosti. V družstve začínajú zber od polovice septembra.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Váš komentár rez rakitníka pre zber , považujem za vynikajúci . Pre záhradkára potom treba
vysadiť dva samce a 8 samice , po 4 ks do polkruhu a potom pre zber rezať až na vreteno stromu . Pre krik tiež rezať časti konarikov s plodmi , každé dva roky rezanie opakovať , takto je zábezpečná kontinuita pre zber plodov . Ďakujem za vysvetlenie . Ostávam s pozdravom . Mathia .