Potom, ako 12. októbra Európska komisia predstavila svoj legislatívny návrh budúcej podoby Spoločnej agrárnej politiky EÚ, rozprúdila sa intenzívna diskusia na túto tému. Samozrejme, že bokom nemôže ostať ani Slovensko, a naši odborníci, ktorí v tejto oblasti pôsobili či pôsobia.
„Dá sa povedať, že legislatívne návrhy, ktoré zverejnila Európska komisia, pomerne presne dodržiavajú princípy reformy formulované v predchádzajúcich dokumentoch z dielne EK. Nie sú teda prekvapením. Pokrokom oproti minulosti je snáď to, že EK jednoznačne priznáva potrebu vyrovnať sadzby priamych platieb medzi jednotlivými členskými štátmi, hoci len ako vzdialený cieľ,“ konštatuje dlhoročný riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blaas.
Aj bývalý minister pôdohospodárstva a europoslanec Peter Baco si myslí, že väčšina myšlienok navrhovanej reformy nie je ničím novým, pretože je známa ešte z obdobia predreformnej analýzy SPP, známej ako Health check (Zdravotná prehliadka).
Obaja agrárni experti sa zhodujú tiež v tom, že navrhovaná výška priamych platieb nie je pre Slovensko žiadnou výhrou. „Navrhované riešenie „vyrovnania“ priamych platieb prináša Slovensku len veľmi málo. No keďže celkový finančný rámec SPP sa v nasledujúcom období nemení, ťažko očakávať, že by štáty s nadpriemernými platbami súhlasili s radikálnejším znížením platieb. Navyše, niektoré štáty - Litva, Lotyšsko, Estónsko a Bulharsko – si výrazne polepšia. Nemyslím si teda, že sa v nasledujúcich kolách rokovania v orgánoch EÚ na tom niečo zmení. Podľa návrhu však máme možnosť, ako jeden z 12 štátov, ktorých priame platby nedosahujú 90 percent z priemeru EÚ-27, presunúť päť percent z prostriedkov určených na Program rozvoja vidieka z EFRV v prospech priamych platieb (čl. 14),“ hovorí Gejza Blaas.
Diskriminácia pokračuje
Peter Baco má však v tomto smere kritickejší názor: „Z návrhu EK, žiaľ, jednoznačne vyplýva, že by ani v rokoch 2014 – 2020 nemalo dôjsť k odstráneniu diskriminácie poľnohospodárov z nových členských krajín. V prístupovej zmluve sa pritom jasne hovorí o prechodnom období len do konca roku 2013, kedy sme mali sľúbené vyrovnanie priamych platieb na úroveň priemeru EÚ-15. Návrh EK však hovorí niečo iné. Eurokomisár Dacian Ciolos síce tvrdí, že historický princíp od roku 2014 platiť nebude, naďalej však majú platiť čísla vychádzajúce z tohto nespravodlivého historického princípu. Ak by sme vychádzali z prístupovej zmluvy, tak od roku 2014 by mal náš národný balík 1. piliera predstavovať v prepočte 320 eur/ha, vrátane trhových nástrojov. V žiadnom prípade teda nemôžeme akceptovať to, že pôvodné vyrovnanie priamych platieb na úroveň priemeru EÚ – 15, sa má zmeniť na nižšiu úroveň priemeru EÚ - 27, teda na 266 eur/ha. A už vôbec nechápem, prečo nás ešte niekto degraduje dokonca len na úroveň tretiny rozdielu medzi súčasným status quo a takto zníženým, ničím nezdôvodneným priemerom.“
Podľa P. Baca neobstoja ani argumenty, ktorými sa zdôvodňujú tieto rozdiely v priamych platbách. „Nie je pravda, že máme nižšie pracovné náklady. Mzdy áno, ale aj nižšiu produktivitu práce, takže mzdové náklady nemáme nižšie. Aj rozdiely v cenách v náš prospech nie sú pravda. Stroje či chémiu kupujeme drahšie a agrárne výrobky predávame lacnejšie než poľnohospodári v EÚ-15. Jednoznačne musíme teda požadovať 320 eur/ha pre 1. pilier už od roku 2014, a nie priame platby 214 eur/ha v roku 2018. Zápas o vyrovnanie priamych platieb je pre nás oveľa dôležitejší ako všetky ostatné požiadavky na zmenu agrárnej politiky. Ide totiž až o 170 miliónov eur ročne. Táto suma by umožnilo revitalizovať dlhodobo upadajúce slovenské poľnohospodárstvo,“ zdôrazňuje bývalý europoslanec.
Stropovanie
Pre našich poľnohospodárov bolo veľkým strašiakom aj takzvané stropovanie priamych platieb. To sa EK pokúšala zaviesť už pred štyrmi rokmi, v rámci takzvanej zdravotnej prehliadky. Našťastie, ani vtedy a zdá sa, že ani teraz, sa to nakoniec nepodarí. Peter Baco označil predstavený návrh na stropovanie priamych platieb za neškodný.
„Odpočítanie sumy osobných výdavkov z platieb podliehajúcich kráteniu (čl. 11) ukončilo stav, v ktorom sa stropovanie vydávalo za strašiaka pre veľké poľnohospodárske podniky. Žiadny poľnohospodársky podnik so živočíšnou výrobou a inou produkciou s vyššou pridanou hodnotou by nemal byť postihnutý krátením základnej platby. Podľa mňa by práve toto opatrenie mohlo oveľa účinnejšie ako definícia aktívneho farmára zabrániť nespravodlivému plytvaniu verejných zdrojov na platby podnikateľom, ktorí nevytvárajú zamestnanosť a vsadili na extenzívnu výrobu. Očakávam však, že tak, ako to bolo v prípade Fischlerovej reformy z roku 2003, lobing niektorých krajín – najmä Veľkej Británie – povedie k tomu, že Rada ministrov nakoniec toto opatrenie neodsúhlasí,“ hovorí Gejza Blaas.
Štátna pomoc
Pokiaľ ide o často prezentovanú výčitku, že návrh nariadenia o priamych platbách nerieši problém diskriminačných súťažných podmienok vytváraných štátnou pomocou, treba si podľa G. Blaasa uvedomiť, že to nie je úloha Spoločnej agrárnej politiky, ale inej legislatívy - Smernice Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárstve a lesníctve.
Peter Baco ale pripomína, že napriek tomu nemôžeme obchádzať dôležitosť tejto otázky: „Povedal by som, že riešenie problému rozdielnej štátnej pomoci sa svojou dôležitosťou približuje problému vyrovnania priamych platieb. Nie je predsa možné, aby pri 100-násobných rozdieloch v štátnej pomoci medzi susediacimi štátmi fungovalo férové konkurenčné prostredie. Veď kým u nás dosahuje štátna pomoc len tri eurá na hektár, tak v Rakúsku 170 eur/ha a v Slovinsko takmer 300 eur/ha. Mali by sme teda žiadať doplnenie legislatívnych návrhov o reguláciu štátnej pomoci pre agrárny sektor členských štátov, a to maximálne do výšky priemeru štátov EÚ – 27. Myslím si, že by sme sa v ďalšom legislatívnom procese mali sústrediť v prvom rade na presadzovanie požiadavky zjednotenia priamych platieb a regulácie štátnej pomoci. Nenechajme si nanútiť záujem o presadzovanie zástupných problémov, ako je napríklad aktívny farmár.“
Tvrdý biznis
Podľa P. Baca tu nejde o žobranie poľnohospodárov o vyššie dotácie, ako sa tento problém veľmi často splošťuje, ale ide o to, aby naši konkurenti v EÚ nemali oveľa vyššie podpory a ochranu oproti našim agropodnikateľom. „V prípade reformy SPP ide o tvrdý biznis, o nekorektné výhody pre agrárnych podnikateľov v jednej časti EÚ oproti druhej. Našim politikom preto treba jasne povedať, že tieto výhody majú agropodnikatelia v tej časti EÚ, kde sa prezidenti, parlamenty, predsedovia vlád a politické strany naplno angažujú pri presadzovaní takýchto výhod pre svojich poľnohospodárov. Žiadajme teda, aby sa aj naše politické strany a politici naplno zasadili za slovenských poľnohospodárov a aby presadili nediskriminujúcu podobu budúcej SPP. V Európskej únii je dosť spravodlivých štátov, s ktorými sa dá v tomto spolupracovať,“ konštatuje P. Baco.
Na druhej strane, podľa G. Blaasa možno privítať, že v návrhu nariadenia o priamych platbách sa členským štátom dáva možnosť použiť časť zdrojov (5 percent) na platby viazané na produkciu. „Vychádzajúc zo skúsenosti a potrieb Slovenska, bolo by dobré pokúsiť sa presadiť ešte širšie možnosti pre členské štáty pri využívaní viazaných platieb, za rámec terajšieho návrhu,“ nabáda G. Blaas.
Ozelenenie
Zároveň ale priznáva, že či už povinné alebo dobrovoľné presuny prostriedkov národnej obálky podporný systém komplikujú, zneprehľadňujú a vytvárajú možnosti na deformáciu súťažných podmienok pre roľníkov z jednotlivých krajín, a to ďalšou diferenciáciou výšky základnej platby na plochu.
Podľa vyjadrení ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona i predstaviteľov agrárnej samosprávy Slovensku nie je „po chuti“ ani návrh na „ozelenenie“ priamych platieb, ktorý hovorí o povinnom viazaní 30 percent zdrojov z národnej obálky na splnenie troch podmienok s environmentálnym dosahom. Kritiku si vyslúžilo aj navrhované povinné odloženie 7 percent pôdy na environmentálne prospešné využitie, ako sú krajinné prvky, terasy, úhor, zalesnenie, nárazníkové pásy.
„Myslím si, že hrozba straty produkčnej plochy s tým spojená nie je až taká vážna. Treba si totiž uvedomiť, že ak sa nariadenie prijme, bude treba prekresliť LPIS mapy, a to aj vzhľadom na definíciu oprávnenej plochy (čl. 25). Na Slovensku je pritom dostatok poľnohospodárskej pôdy spĺňajúcej kritéria ekologicky prospešného vplyvu (ecological focus area), ktoré doteraz, pri striktnom vymedzení oprávnenia na podporu, pravdepodobne neboli v LPIS zohľadnené,“ hovorí G. Blaas.
