Repka - naďalej rentabilná, ale náročná.
Prvý mesiac tohto roka priniesol na Slovensko silné mrazy a z hľadiska priemernej mesačnej teploty vzduchu u nás, sa zaradil medzi desať najchladnejších januárov od roku 1931. V jednotlivých regiónoch Slovenska boli určité rozdiely v teplotných podmienkach. Význam prítomnosti, resp. neprítomnosti snehovej pokrývky sa prejavil aj v hĺbke zamrznutia pôdy. Tam, kde snehová pokrývka nebola, alebo bola jej výška nízka, mohla pôda zamrznúť do väčších hĺbok, (podľa meraní SHMÚ napr. v Hurbanove do 37 centimetrov, Poprade do 50 centimetrov). Na miestach bez snehovej pokrývky, prípadne tam, kde bola nesúvislá vrstva snehu, boli mrazy slabšie, ako na miestach so snehovou pokrývkou.
Ako uvádza vo svojom príspevku Ing. Mária Sekerková, CSc., je predpoklad, že repky, ktoré boli už na jeseň pred ukončením vegetácie veľmi bujné, budú silnými mrazmi decimované – popukané a roztrhané. Repky, ktoré boli slabé s priemerom koreňového krčka 0,5 – 0,6 centimetra a so slabou listovou ružicou, môžu pri slabej snehovej pokrývke a silných mrazoch kompletne vymrznúť. Dá sa očakávať, že tie porasty, na ktoré napadala dostatočná vrstva snehu a ešte na vopred zamrznutú pôdu, by zimu mali prežiť bez ujmy na vzhľade a zdravotnom stave.
Podobné zimy sme už v minulosti zažili a so stavom porastov po prezimovaní v rámci Slovenska to bude veľmi rozmanité. Preto hneď, ako sa bude dať pri otváraní vegetácie, je potrebné dôsledne skontrolovať porasty repky, zistiť ich celkový stav a následne rozhodnúť o ich ďalšom osude.
Na dobrom prezimovaní porastov sa významne podieľa aj zdravotný stav, ktorý je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúci vývoj repky v nasledujúcom období. Podľa výsledkov monitoringu porastov pred nástupom zimy, bol zistený iba sporadický výskyt fómovej hniloby na listoch repky a na koreňovom kŕčku. Zaznamenaný bol výskyt verticíliového vädnutia na koreňoch – jedného z najrozšírenejších ochorení repky v posledných rokoch. Poškodenie koreňov spôsobila aj kvetárka kapustová, ktorej larvy sa našli najmä vo vyvinutejších porastoch.
V neposlednom rade sú to buriny. Hlavnou podstatou ich regulácie je eliminovať tie druhy, ktoré konkurujú repke už krátko po vzídení na jeseň, inak dochádza k nezvratnému poškodeniu porastov, ktorému nezabránime ani aplikáciami účinných herbicídov na jar. Okrem burín spôsobujú veľké problémy i zaburiňujúce plodiny. Aj im je venovaný príspevok, zameraný na rôzne spôsoby odstránenia výmrvu, či už sú to agrotechnické opatrenia, napr. spôsoby spracovania pôdy, alebo aplikácie graminicídov proti výmrvu.
Pestovateľ by mal vo svojej výrobnej praxi pri cielených aplikáciách nielen proti burinám, uplatňovať celý rad zásad, ako napr. vylúčiť opakované aplikácie pesticídov s rovnakými účinnými látkami po sebe, používať herbicídy so spoľahlivým účinkom proti burinám, či dodržiavať odporúčané dávky vody. Stále platí, že bez úspešných aplikácií herbicídov, taktiež fungicídov a insekticídov nie je možné vypestovať produkciu v primeranom množstve a kvalite.
Poznatkov o pestovaní repky máme naozaj dostatok, napriek tomu je však dôležité získavať nové informácie a vedomosti a vnášať ich do svojej výrobnej praxe. Sú to atribúty, ktoré posúvajú úroveň celkovej technológie výroby, vedú k výsledkom ako kvantitatívnym tak kvalitatívnym a k tomu chce napomôcť aj táto odborná príloha, ktorej súčasťou je tabuľkový prehľad prípravkov na komplexnú ochranu repky.
VIERA UVÍROVÁ
