Vysoké nákupné ceny repky, ktoré sa vygenerovali na trhu v tomto roku, spravili z tejto olejniny mimoriadne lukratívnu plodinu. O tom, čo sa za týmto nárastom cien skrýva, ako aj o ďalšom vývoji na trhu s repkou sme hovorili s LADISLAVOM MAĎAROM, predsedom Slovenského zväzu olejninárov.
Repka bola v tomto roku pre poľnohospodárov veľmi lukratívna, keďže jej nákupná cena sa vyšplhala na rekordne vysokú úroveň. Čo sa podpísalo pod významný rast cien tejto olejniny?
„Sú za tým globálne i regionálne faktory. Začiatkom júla 2010 stála tona repky 245 eur a pšenica 106 eur. Informácie o nižšej produkcii repky a ostatných komodít, ale aj o zákaze exportu pšenice z Ruska, o raste cien ropy či zvýšenej spotrebe oleja v Číne následne zvýšili záujem finančných kruhov o investovanie do poľnohospodárskych komodít. Inak povedané, rozmohli sa špekulatívne obchody na burze. Investori nakúpili veľké množstvo komodít, čo neskôr vyvolalo ich nedostatok na trhu. Dopyt bol vysoký, čo viedlo k rastu cien až do takej výšky, že začiatkom roka 2011 sa tona repky predávala za 480 - 510 eur a pšenica za 240 - 270 eur. Regionálne faktory sa najmarkantnejšie prejavili v tomto roku, keď v stredoeurópskom regióne výrazne vzrástol dopyt po repke, a to v dôsledku zvýšenia spracovateľských kapacít. Okrem Palmy - Tumys a ďalších drobných spracovateľov na našom trhu uviedli do prevádzky nový závod na spracovanie repky na Mero v Leopoldove, ktorého kapacita zatiaľ predstavuje 165-tisíc ton. Okrem toho, fabriku na olej v Olomouci kúpila firma ADM, ktorá spracúva podstatne viac repky ako po iné roky. Spoločnosť Agrofert zasa postavila v Čechách fabriku na spracovanie repky na Mero s kapacitou 400-tisíc ton repky. Situácia sa zlepšila i v Setuze, ktorá má nového majiteľa a ten zvýšil nákup repky. Ak zoberieme do úvahy, že na východe Slovenska pôsobia obchodníci z Poľska a Maďarska, že naši obchodníci majú zasa dlhodobé obchodné vzťahy so spracovateľmi v Nemecku a Rakúsku, tak je jasné, že dopyt je vyšší ako ponuka. V našom regióne tak vznikla výnimočná situácia, keď sa repka predáva za cenu o 40 eur/t vyššiu ako je cena na burze MATIF. Doteraz to bolo opačne, u nás bola cena o 40 eur/t nižšia ako cena na burze.“
Ako sa bude podľa vás vyvíjať cena a trh s repkou v nasledujúcich týždňoch či mesiacoch?
„Ja už od začiatku tohto roku hovorím, že v našom regióne sa bude cena repky pohybovať na úrovni 460 – 470 eur/t. Posledný mesiac došlo ku korekcii smerom nadol, a to najmä kvôli nedôvere na finančných trhoch. Myslím si však, že kvôli spomenutým regionálnym a globálnym faktorom, ktoré sa výrazne nezmenia, by sa mala cena udržať na uvedenej úrovni. Dobrej cene nahráva i zvyšovanie spotreby a znižovanie svetových zásob.“
Pri akej nákupnej cene možno vlastne hovoriť o tom, že repka je pre pestovateľa zaujímavá?
„Je veľmi ťažké presne určiť, pri akej cene je repka pre pestovateľa zaujímavá. Závisí to najmä od produkčnej schopnosti pôd, intenzity pestovania, klimatických podmienok, dodržiavania technológie pestovania a dosahovaných úrod. Ak mám hodnotiť náklady na tonu produkcie pri 4-tonových úrodách, tak je to niečo nad 260 eur/t. Pri nižších úrodách a menšej intenzite pestovania to môže byť aj 360 eur/t. Pri súčasných cenách je ale repka zaujímavá aj pri nízkej intenzite pestovania. V budúcnosti sa však na trhu uplatnia iba pestovatelia s úrodami nad 3 t/ha. Preto sa predstavenstvo a následne i valné zhromaždenie Slovenského zväzu olejninárov - po dohode s Českým zväzom pestovateľov olejnín – rozhodlo, že v členských podnikoch sa bude uplatňovať systém pestovania repky, ktorý uplatňuje český zväz olejninárov s agronomickou službou. Agronóma teda odborne riadia špecialisti z českého zväzu. Po prvom roku sú výsledky veľmi dobré, keď bola v tomto systéme, na výmere 9 400 hektárov, dosiahnutá priemerná úroda takmer 3,6 t/ha. Ostatné podniky v tých istých pestovateľských podmienkach dosiahli pritom len 2,7 t/ha. Preto chceme tento systém ďalej rozširovať.“
Kde končí tohtoročná úroda repky, u domácich spracovateľov alebo v zahraničí? Pestovatelia sa spoliehajú viac na dlhodobé zmluvy alebo predávajú repku skôr na voľnom trhu?
„Na Slovensku pôsobí niekoľko veľkých firiem, ktoré obchodujú s repkou. Tieto firmy si postupne získali značnú časť trhu nielen v obchode repkou, ale aj s ďalšími komoditami. Pestovatelia mali možnosť preveriť si ich serióznosť počas niekoľkých rokov spolupráce a na základe toho si vybrať. Prevažná časť repky sa predáva stabilným a serióznym partnerom, menšia časť na voľnom trhu.“
Nie sú možnosti predaja repky domácim spracovateľom limitované? Zdá sa totiž, že výroba MERO sa u nás nerozvíja tak, ako v iných štátoch EÚ...
„V súčasnosti sa na Slovensku spracuje približne 210-tisíc ton repky. Po úplnom nábehu lisovne v Leopoldove to už na budúci rok bude 300-tisíc ton. Ak je celková produkcia okolo 360-tisíc ton repky, tak v tomto roku by sa malo vyviezť asi 150-tisíc ton. Našim problémom je spotrebná daň na Mero, ktorá napríklad v susedných Čechách nie je. Práve preto Palma zastavila výrobu v Šenkviciach. V EÚ sa až 60 percent repky spracúva na Mero a myslím si, že taký osud čaká aj našu exportovanú repku. Výrobné kapacity v EÚ sú využité len na 40 – 50 percent, preto je tu veľký priestor na spracovanie aj väčšej produkcie repky.“
V tomto období sa zakladá už aj nová úroda repky, podpísali sa vyššie ceny aj pod zvýšený záujem o jej pestovanie? Na akej výmere by mala byť ozimná repka zasiata? Nezdá sa vám, že repky je na našich poliach už akosi priveľa?
„Samozrejme, že súčasná vysoká cena repky zvyšuje záujem o jej pestovanie. Preto predpokladám, že sa zaseje o 5 – 7 percent viac repky ako vlani a jej výmera by mal prekročiť 170-tisíc hektárov. Je to naozaj veľká plocha a ak zoberiem do úvahy aj výmery slnečnice a sóje, tak podiel olejnín na ornej pôde už prekračuje 20 percent. V škole nás pritom učili, že podiel olejnín na ornej pôde by nemal prekročiť 12 percent. V prípade nedodržanie tejto zásady hrozí, že pôdy sa „zamoria“ scleróciami, ktoré môžu spôsobiť veľký výskyt hubových chorôb a zníženie úrod. Skúsenosti Českého zväzu pestovateľov olejnín - na základe vyhodnotenia výsledkov z plochy 140-tisíc hektárov - však ukazujú, že najvyššie úrody repky dosahovali pestovatelia, ktorí mali podiel repky na ornej pôde v rozpätí od 20 do 30 percent. Profesor Fábry na sklonku svojho života povedal, že celý život učil, aby sa zásada 12 percent olejnín na ornej pôde prísne dodržiavala, a to, čo sa deje dnes, je vraj “postavené na hlavu”. Zároveň ale uznal, že úroveň ochrany proti chorobám, ozdravovanie pôdy prípravkami, ktoré niečia sclerócie, ako aj dodržiavanie technológie pestovania vytvárajú predpoklady pre dosahovanie vysokých úrod repky aj pri jej vyššom zastúpení na ornej pôde.“
