Čo nás čaká v nastávajúcej sezóne? Nevieme, pripravme sa!
Prvý kalendárny mesiac v roku 2023 skončil s hodnotením ako extrémny – hlavne v teplote vzduchu, ale aj v atmosférických zrážkach. Podľa údajov SHMU v prípade najvyššej priemernej mesačnej minimálnej teploty vzduchu bol v tohtoročnom januári nový extrém zaznamenaný na väčšine klimatologických staníc Slovenska. A to aj na našej najdlhšie fungujúcej stanici v Hurbanove za jej 123 rokov. Na viacerých, spomedzi najdlhšie prevádzkovaných staníc, je pritom nová hodnota rekordu až o 2 °C vyššia než tá predchádzajúca (Košice-letisko, Medzilaborce, Somotor a Kamenica nad Cirochou). Po mimoriadne až extrémne teplom januári sa začiatkom februára situácia prudko zmenila. Dočkali sme sa výdatného sneženia hlavne na severe Slovenska v kombinácii s výrazným ochladením a silnými mrazmi hlavne v noci.
Čo to znamená pre porasty ozimín – obilnín a repky?
Pre prezimovanie ozimných obilnín je najdôležitejšie zachovať nepoškodený odnožovací uzol. Veľké striedanie teplôt je pre oziminy škodlivejšie ako silný a dlhotrvajúci mráz. Na podmáčaných a mokrých pôdach bývajú porasty ozimín poškodzované ťažšie, kvôli pohybom pôdy dôsledkom mrazov a s tým súvisiacim roztrhaním koreňového systému. K vyzimovaniu môže významne prispievať aj zaplavenie rastlín vodou v terénnych nerovnostiach, kde rastliny vplyvom nepriaznivých podmienok ako aj napadnutia patogénmi odumrú ako prvé. V prípade repky, ak na nepremrznutú pôdu napadal sneh s dlhšou dobou zotrvania na porastoch – vytvárajú sa podmienky pre rozvoj a šírenie chorôb. Týka sa najmä tých porastov, ktoré neboli na jeseň fungicídne ošetrené a v prostredí je naakumulovaného veľa patogénneho materiálu. Preto, po otvorení vegetácie, čo najskôr na jar, je nutné takéto porasty dôkladne prehliadnuť, zistiť ich zdravotný stav, či nie sú inak poškodené, napr. odhnité a rozhodnúť o ich ďalšom osude. Na juhu Slovenska boli porasty repky, ako sme už dlhodobo zvyknutí, bez (trvalejšej, ak vôbec) snehovej pokrývky. Pokiaľ boli tieto porasty na jeseň fungicídne ošetrené a zregulované, majú predpoklady prekonať zimné a predjarné obdobie bez úhony.
V súčasnej dobe (7. február 2023) zatiaľ nevieme odhadnúť, čím nás počasie ešte do konca zimy prekvapí a aké to bude mať dopady na porasty repky. Avšak každý poľnohospodár vie, že hneď po otvorení vegetácie, bude treba porasty prihnojiť, lebo len dobre vyživený porast dokáže lepšie prekonať vzniknuté problémy. Taktiež je potrebné zvážiť aj aplikáciu niektorého z dostupných „antistresových„ prípravkov, ktoré vo veľkej miere napomôžu rastlinám rýchlejšie naštartovať rast a prekonať stresy spôsobené nepriaznivými činiteľmi.
Úroda repky v podmienkach Slovenska je v posledných rokoch viac-menej stabilná, vďaka pokrokovým technológiám a nespornému umu a odbornosti agronómov. Ale najmä vďaka chemickej ochrane, postavenej na prípravkoch na ochranu rastlín (ďalej POR) podliehajúcich prísnej legislatíve a kontrole. Preto ambiciózny plán EÚ znížiť spotrebu POR do roku 2030 o 50 percent vyvoláva v súčasnom svete (kríz) množstvo otáznikov, na ktoré už dlhšiu dobu hľadáme odpovede. Zatiaľ nie všetky máme a nie so všetkými „odpoveďami“ sme spokojní. Azda najväčší problém je malý počet nových POR, čo výrazne okliešťuje možnosti v ochrane rastlín, najviac sa týka insekticídov. Síce nastúpil rozmach biologických prípravkov na ochranu rastlín, čo je len dobre, ak sa rozšíria možnosti ochrany, ale pesticídom sa v účinnosti nedokážu vyrovnať.
Z uvedeného vyplýva pripraviť sa na problémy v ochrane rastlín z dôvodov nedostatočného počtu účinných látok (z rôznych chemických skupín) s čím úzko súvisí vývoj rezistencie škodlivých činiteľov k pesticídom, resp. účinným látkam, ktoré sú, resp. budú k dispozícii.
VIERA UVÍROVÁ
