Je počasie rozhodujúcim faktorom?
Rok 2024 sa podľa údajov SHMÚ stal najteplejším rokom v histórii meteorologických meraní. Priemerná globálna teplota vzduchu dosiahla 15,1 °C a bola o 0,72 °C vyššia ako priemer rokov 1991 až 2020. Priestorová priemerná teplota vzduchu od roku 1931 na území Slovenska dosiahla 10,8 °C, dôsledkom čoho sa rok 2024 stal najteplejším rokom v histórii meteorologických meraní u nás. Po rekordne teplej jari a lete, bola jeseň 2024 chladnejšia v porovnaní s jeseňou v roku 2023. Priestorová hodnota úhrnu zrážok za rok 2024 bola normálna iba s malou odchýlkou od svojho dlhodobého priemeru, avšak rozdelenie zrážok počas roka bolo až príliš netypické. V niektorých mesiacoch boli zaznamenané mimoriadne nízke úhrny zrážok, naopak v júni a septembri boli na viacerých zrážkomerných staniciach extrémne vysoké mesačné úhrny zrážok. Konkrétne v júni 2024 v lokalite Nitra spadlo 231 milimetrov, v Nových Zámkoch 223 milimetrov, v septembri v Perneku až 414 milimetrov a v Borinke rekordných 440 milimetrov. Vysoké teploty vzduchu a nerovnomerný zrážkový režim spôsobili nedostatok snehovej pokrývky v rámci celého územia Slovenska. Napr. na meteorologickej stanici Poprad mali iba 32 dní so snehovou pokrývkou za rok 2024. Absencia snehovej pokrývky v severných oblastiach Slovenska umožnila skorú sejbu jarín. Nadpriemerne vysoké teploty vzduchu v skorých jarných mesiacoch pomohli k skorému nástupu vegetácie. Avšak neskoré mrazy v apríli spôsobili škody na predčasne rozkvitnutých ovocných drevinách najmä na juhozápade Slovenska. Absencia plošných zrážok zapríčinila tri vlny sucha. Prvé obdobie sucha začalo už v máji, kedy na 25 percentách nášho územia bolo zaznamenané silné až extrémne sucho. Ďalšia vlna sucha nastúpila v priebehu augusta až začiatkom septembra a mala nepriaznivý dopad na vzchádzanie repky. Tretia, dosť neobvyklá vlna sucha, začala v novembri a trvala až do konca decembra 2024. Nešpecifický priebeh počasia v uplynulom roku dal zabrať hlavne porastom jarných plodín, kukurici, slnečnici a sóji, čo sa negatívne prejavilo na dosiahnutých, častokrát veľmi podpriemerných úrodách.
Rok 2025 máme pred sebou, ale už koncom jeho prvého mesiaca sa na Slovensku prejavilo oteplenie, ktorému na začiatku poslednej januárovej dekády predchádzali aj v nížinách juhozápadného Slovenska celodenné mrazy, spôsobené teplotnou inverziou. Po rozpadnutí inverzie sem začal prúdiť teplý vzduch, dôsledkom čoho sa veľmi rýchlo oteplilo. Tomuto otepleniu nebránil ani zamrznutý zemský povrch, pričom na väčšine územia Slovenska chýbala snehová pokrývka. Oteplenie bolo také výrazné, že niektoré meteorologické stanice na Slovensku zaznamenali najvyššie hodnoty teploty vzduchu pre mesiac január aspoň od roku 1961. Kvalita predpovede počasia vzhľadom na množstvo premenných v čase klesá. Preto pre odľahčenie si sem dovoľujem použiť citát spisovateľa a humoristu Marka Twaina: „Na svete sú tri druhy správ: pravdivé, pravdepodobné a nepravdivé. Pravdivé sú výsledky športových zápasov, pravdepodobné sú predpovede počasia a nepravdivé všetky ostatné.“
Späť k súčasnej realite. Extrémy v priebehu počasia ukrajujú z úrody plodín. Môžete nahnojiť, ošetrovať, využívať dostupné prípravky na ochranu rastlín, rôzne pomocné, podporné prípravky, uplatňovať najmodernejšie technológie, ale ak je priebeh počasia významne a dlhodobejšie mimo limitov, ktoré ešte plodiny dokážu viac‑menej tolerovať s podporou technológií a skúseností agronómov, vychádzajúc tiež z pokrokov v šľachtení, stáva sa rozhodujúcim faktorom pre dosiahnutie dobrých úrod. Tento boj však netreba vzdať, vôbec nie je márny! Pretože čím viac informácií pestovatelia majú, tým viac sa dokážu pripraviť a včas reagovať na takmer akékoľvek zmeny v porastoch. Čerpať môžu na viacerých odborných konferenciách, pravidelne uskutočňovaných na začiatku kalendárneho roka, z množstva aktuálne zameraných prednášok.
Viera Uvírová
