Každá sezóna je iná a táto nie je výnimkou.
„Pred Servácom niet leta, po Serváci niet mrazu“, „Keď v máji neprší, jún sucho dovŕši“, „Suchý maj – skúpy rok“…
Výpovedná hodnota pranostík je už dnes veľmi malá, a ťažko povedať, do akej miery pomáhali našim predkom zorientovať sa v prírodných javoch.
Dnes už ale predpovedanie priebehu počasia vychádza z analýz dát , získaných zo satelitov, meteorologických staníc, ako aj rádiolokátorov, ktoré patria k najefektívnejším dištančným zariadeniam na meranie oblačnosti a zrážok. Počasie nepozná hranice a pre predpoveď v Európe je potrebne sledovať stav a vývoj počasia v oblasti siahajúcej od východného pobrežia Kanady až po Ural a od severných brehov Afriky až na sever, ďaleko za polárny kruh.
Keďže poľnohospodársku výrobu, ako máloktorú inú, „organizuje“ počasie – venujme pozornosť aktuálnej pestovateľskej sezóne v kontexte jeho priebehu v posledných mesiacoch.
Podľa meraní SHMU skončil apríl 2024 po teplotnej stránke ako nadnormálne teplý. Najvyššia odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1991 – 2020 bola 2,4 °C v Oravskej Lesnej. Naopak, najnižšia odchýlka teploty vzduchu bola 1,1 °C v Dudinciach. Najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu bola nameraná v Hurbanove a to 13,5 °C. Naproti tomu najnižšia priemerná mesačná teplota vzduchu bola 7,2 °C v obci Stratená. Aj v hodnotení zrážok bol apríl 2024 na väčšine územia Slovenska zrážkovo podnormálny až silne nadnormálny (veľmi vlhký). Percento normálu 1991 – 2020 mesačného úhrnu zrážok bolo najvyššie 185,3 percenta v Bratislave‑Kolibe a najnižšie 64,8 percenta v Podolínci. Pod hranicou 40 milimetrov bol mesačný úhrn zrážok zaznamenaný na staniciach Teplý Vrch, Podolínec, Buzica, Hanušovce n. Topľou, Čaklov, Brezovica n. Torysou, Lenartovce, Turany n. Ondavou, Tatranská Lomnica a Trenčín. Najvyšší mesačný úhrn zrážok bol nameraný v obci Kľak – 134 milimetrov. Pre pretrvávajúce nadpriemerné teploty vzduchu a pôdy mali obilniny a ostatné plodiny (napr. ovocné stromy) skorší nástup jednotlivých fenologických fáz o dva a miestami až o tri týždne v porovnaní s fenologickým normálom 1991 – 2020. Uvedené platí aj pre repku olejku ozimnú, ktorá v tomto roku začala kvitnúť nezvyčajne skoro, na juhozápade Slovenska už koncom marca. Žiaľ, niekoľkodňové mrazy v prvej dekáde apríla, ktoré sa vyskytli na takmer celom území Slovenska, viac-menej poškodili kvety repky. Výsledkom zmrznutých kvetných orgánov sú nedostatočne vyvinuté šešule, ktoré sú kratšie, navyše je ich menej hlavne na terminálnych vetvách. Je teda predpoklad, že mrazové poškodenia kvetov repky sa prejavia na konečných úrodách semena. Ukáže sa až pri zbere.
Zrážky v období kvitnutia repky, ako je tomu (resp. bolo) v tomto roku, vytvárajú vhodné podmienky pre infekciu rastlín hubou Sclerotinia sclerotiorum, ktorá bielu hnilobu spôsobuje. Vetrom prenášane askospóry patogénu, uvoľnené za priaznivých vlhkostných podmienok z apotécií, spôsobujú primárnu infekciu rastlín. Askospóry rýchlo vyklíčia na opadnutých kvetných lupienkoch, ktorých sa na rastline zachytí veľké množstvo. Mycelium patogénu potom prerastie do stonky a niekedy aj do šešúľ. Napadnuté šešule sa pokryjú bielym vatovitým povlakom mycélia. V takomto prípade je škodlivosť veľmi vysoká a zníženie uroď v niektorých prípadoch môže dosiahnuť aj 50 percent, upozorňuje v odbornom príspevku doc. Ing. Peter Bokor, PhD.
Fungicídne ošetrenie, vykonane v období kvitnutia, dokáže čiastočne znížiť aj výskyt verticíliového vädnutia rastlín, ktoré v posledných rokoch patrí k najškodlivejším ochoreniam ozimnej repky.
V zásade je možne konštatovať, že ak sa v závere vegetácie repky nevyskytnú extrémy v priebehu počasia v podobe búrok, krupobitia, či nadpriemerne vysokých teplôt, je o úrode repky viac-menej rozhodnuté.
Čo dodať – poľnohospodárska sezóna je aktuálne v plnom prúde, na dosiahnutí čo najvyšších uroď sa stále pracuje, avšak v pozadí už treba rozmýšľať nad prípravou tej ďalšej. Napríklad nad výberom odrôd, respektíve hybridov do konkrétnych výrobných podmienok. Cenným zdrojom informácií sú výsledky dosiahnuté v registračných a postregistračných skúškach UKSUP‑u, či UKZUZ-u, taktiež vo firemných a podnikových odrodových pokusoch.
Za pozornosť stoja tie odrody, ktoré vykazujú nadpriemernú výkonnosť vo všetkých typoch pokusov. Pre každého pestovateľa sú zvlášť prínosné výsledky dosiahnuté v odrodových pokusoch v jeho okolí, resp. lokalite, v ktorej hospodári.
VIERA UVÍROVÁ
https://rno.sk/wp-content/uploads/2024/05/repka-leto-min.pdf
