Náročnosť technológie pestovania kapusty repkovej pravej z hľadiska stability produkcie musí reagovať na súčasné zmeny pôdno-klimatických podmienok a špecifiká každého pestovateľského ročníka. Určujúce je najmä nerovnomerné rozloženie zrážok počas vegetačnej sezóny. Treba si uvedomiť, že väčšina zjednodušených pestovateľských prístupov nie je schopná efektívne hospodáriť s pôdnou vlahou. Tento fakt negatívne ovplyvňuje nielen fyzikálne parametre a biologickú aktivitu pôdy, ale aj zdravotný stav a efektívnu výživu porastov. Repka olejka pri pestovaní stále častejšie naráža na netradičné poveternostné podmienky. Niekedy je to suchá a teplá jeseň, mierne zimy bez snehovej pokrývky, či skorý nástup vysokých jarných teplôt. Základom pestovateľského úspechu sú technologické postupy rýchlo reagujúce na pôdne a poveternostné podmienky.
Pokročilý stav poklesu úrodnosti pôd, spôsobený vysokou intenzitou kyprenia a významným úbytkom uhlíka v pôde, zapríčinil zvýšenie náročnosti pestovania repky a značnú variabilitu úrod klasických pestovateľských systémov. Zhoršenie fyzikálnych vlastností pôdy, najmä nestabilita pôdnych agregátov, potláča prirodzenú úrodnosť pôd. Pôda ako základné a najdôležitejšie prostredie pre zhodnotenie všetkých vstupov pri pestovaní repky ozimnej svojím stavom zásadne ovplyvňuje náročnosť a ekonomiku pestovania. Neštruktúrna pôda bez náležitej biologickej aktivity stráca schopnosť regulovať a do určitej miery aj eliminovať nepriaznivé zrážkové pomery. Kyprenie na degradovaných pôdach s nedostatkom biologickej aktivity tento stav negatívne prehlbuje. Pôdy strácajú schopnosť hospodáriť so zrážkovou vodou. Dôsledkom nápravných opatrení vo forme foliárneho ošetrenia je časté a významné stresovanie porastov. Navyše dochádza k zníženiu efektívnosti využitia aplikovanej výživy porastov a zhoršenie odolnosti porastu z pohľadu zdravotného stavu. Tak sa zbytočne zvyšuje spotreba hnojív a pesticídov v pestovateľských systémoch.
Štruktúra pôdy a nároky na živiny
Výsledkom pestovateľského systému ozimnej repky olejky je pozitívna uhlíková bilancia. To znamená, že počas svojho vegetačného obdobia viaže do formy organickej hmoty viac uhlíka ako ho spotrebuje mineralizáciou organickej hmoty z pôdy. Po zbere repky olejky teda ostáva na poli dostatok organickej hmoty. Repka je plodina s vysokými nárokmi na živiny, no nie je to len o celkových dávkach. Pre primerane vysoké úrody je dôležité, aby repka na jeseň vytvorila dobrý, primerane hlboký koreňový systém, na jar rýchlo zregenerovala, často za vysokých teplôt odkvitla. Tvorba šešúľ vyžaduje aj časovo správne realizovanú výživu. Okrem základných živín dusíka, fosforu a draslíka, netreba zabudnúť ani na síru a vápnik. Dusík podporuje tvorbu fytomasy, fosfor rast koreňov, draslík odolnosť proti nepriaznivým vplyvom sucha. Síra je pri olejninách dôležitá aj z kvalitatívneho hľadiska produkcie.
Intenzívne obrábanie pôdy za posledných dvesto rokov spôsobilo mimoriadny pokles zásoby pôdneho humusu. Uhlík sa kumuloval v pôde dávno predtým, ako sa vôbec na pôde začalo hospodáriť. Silná oxidácia a nedostatočná náhrada uhlíka do pôdy najmä v posledných rokoch pri nízkych stavoch hospodárskych zvierat spôsobila pokles mikrobiálnej aktivity a oslabenie vodostálosti pôdnych agregátov. Takže pôdne agregáty sa po daždi ľahko rozplavujú, tvorí sa prísušok. Drobnohrudkovitá štruktúra pôdy sa ťažko obnovuje a pôda stráca prirodzenú pórovitosť. Pôdy sú zlievavé a málo drobivé, nepriepustné. Zhutnenie pôdy neumožňuje obnovovať zásobu vody, kapilárne vzlínanie a praskliny zase zvyšujú neproduktívny výpar. Časté ani hlboké kyprenie nepredstavuje cestu pre budúcnosť, rovnako ako neprináša riešenie boja s „pôdnym suchom“.
Repka nepožaduje pôdne lôžko rozdrobené na prach a presušené. Repka nepožaduje holé pole pred sejbou. Jediným akceptovateľným argumentom je požiadavka, aby použitá technika zabezpečila kvalitu sejby. Dnes je dostatok možností pre technické riešenie sejby s požadovanou kvalitou, dokonca aj bez plošnej a hĺbkovej prípravy pôdneho profilu. Napríklad technológie s pásovou prípravou pôdy alebo aj bez prípravy pôdy. Ak sa pestovateľ náročnou prípravou pôdy pripraví o vlahu, vzchádzanie porastu podporí len zrážková činnosť.
| Zamedziť stratám pôdnej vlahy |
V prípade opakujúcich sa období s nedostatkom zrážok je potrebné prispôsobiť spôsob pestovania repky olejky tak, aby sa zamedzilo zbytočným stratám pôdnej vlahy. Predovšetkým nevykonávať zbytočne opakovanú kultiváciu pôdy. Zabezpečiť čo možno najdlhšie pokryvnosť povrchu pôdy porastom alebo rastlinnými zvyškami. Medziplodinové systémy tento problém pomôžu riešiť. Pokryvnosť pôdy zlepšuje aj uhlíkovú bilanciu, mikrobiálnu aktivitu a podporuje lepšiu drobivosť pôdy. V prípade repky je to žiaduce najmä v povrchovej zóne pôdneho profilu, kde je potrebné pripravovať sejbové lôžko. Hrudovitá pôda s veľkými agregátmi túto úlohu nespĺňa, rovnako ako úporná snaha veľké agregáty rozbiť mechanicky. Vzniká pritom veľa prachu, ktorý sa po daždi zmení na prísušok. Vtedy sa stráca potrebná pôdna vlaha. S ohľadom na posledné desaťročie je lepšie pri repke ozimnej využiť rastlinné zvyšky na tvorbu rovnomerne rozprestretého mulču. Zúrodňovanie pôdneho profilu krycími plodinami realizovať radšej pred jarnými plodinami. Systematickým prístupom takto dokážeme pôdny profil opäť oživiť a spriechodniť pre vodu, čo pomôže nielen repke na konkrétnom pozemku, ale všetkým plodinám v osevnom postupe.
Intenzívna a účinná komunikácia medzi pôdou a koreňovým systémom je základom pre akúkoľvek rastlinu. Príprava sejbového lôžka však je len začiatkom. Rozhodujúca je štruktúrnosť pôdneho profilu, priechodnosť nielen pre vodu, ale aj koreňový systém. V tomto ponímaní rovnako ako v súvislosti s efektívnym využitím vstupov vo výžive je najdôležitejší koreňový systém. Bohatosť a objem koreňového systému je základom pre vysokoprodukčný porast. Úporná snaha zvyšovaním vstupov vo výžive a ochrane porastov sa pri nedostatočne vyvinutom koreňovom systéme míňa účinkom. Naopak predražuje nákladovosť pestovania repky olejnej a nezabezpečuje rentabilitu nákladov. Tento stav sa nedá oklamať vyššou dávkou živín, aplikáciou na list, silenou stimuláciou v nevhodnom čase za nevhodných podmienok. Štruktúrna pôda a silný koreňový systém sú základným a jediným prostriedkom na eliminovanie dopadov „pôdneho sucha“ a riešením pre zvýšenie účinnosti živín a agrochemikálií.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
