Efektívna reprodukcia a využitie biotechnológií môže chovateľom dobytka pomôcť k výraznému zníženiu produkcie metánu.
Na hovädzí dobytok sa časť verejnosti už nepozerá ako na zdroj kvalitnej živočíšnej bielkoviny v mäse a v mlieku, ale ako na zdroj metánu – plynu so silným skleníkovým efektom. Na internete možno nájsť alarmujúce údaje, najmä ak ich človek chce nachádzať a je rozhodnutý ignorovať informácie, ktoré do jeho obrazu sveta nezapadajú. Seriózne pramene však nepripisujú chovu dobytka viac než 4,5 až 5 % metánu produkovaného súčasným ľudstvom.
Odborníci nie sú v hodnotení dopadov chovu dobytka na globálne oteplenie zajedno. Nie je pochýb o tom, že metán je podstatne silnejší skleníkový plyn než oxid uhličitý. Zároveň sú však molekuly metánu oveľa labilnejšie – polčas ich rozpadu je zhruba 10 rokov. Metán teda z atmosféry pomerne rýchle mizne a mení sa na oxid uhličitý s podstatne slabším skleníkovým efektom. Do koncentrácií metánu v atmosfére sa tak s neveľkým oneskorením premietne každá stabilizácia či zníženie jeho produkcie. To sa o oxide uhličitom povedať nedá. Ten sa drží na stabilnej úrovni po dlhé stáročia. Výslednú tepelnú bilanciu pri rôznych scenároch redukcie skleníkových plynov v živočíšnej výrobe preto nemožno v priebehu času posudzovať tak priamočiaro, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať...
Viac sa dočítate v príspevku prof. Jaroslava Petra, DrSc. z Výzkumného ústavu živočišné výroby v. v. i., Praha - Uhříněves – v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
